Niečo o toxickej rodine a umelých prerušeniach tehotenstva

Autor: Karolína Olšavská | 9.7.2021 o 15:45 | (upravené 10.7.2021 o 9:38) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  910x

Mojím článkom sa chcem dotknúť nielen tematiky o umelých potratoch, ale aj o tom, aká môže vzniknúť rodina v štáte. Nielen zdravá a šťastná...

Keď čítam, alebo počúvam ako sa podaktorí muži angažujú do otázky potratov  a zasahujú do rozhodnutia žien, považujem ich názor, bohužiaľ, za nekompetentný (ospravedlňujem sa im – nie každý zákonite prežíva život ako oni). Bola by som rada, keby sa k týmto otázkam mohli vyjadrovať gynekológovia a tiež ženy, ktoré nežili skvelým životom (pani Záborská je jedna z tých, čo sa jej to netýka, lebo žila isto v šťastnej rodine). Tie, ktoré sa stretli s celoživotnou tyraniou, napriek tomu, že priniesli na svet viac detí. A potom tieto deti žili pod tyranskou výchovou tyrana. Celá ich rodina sa stala toxickou (len v ojedinelých prípadoch nie). Ak sa k tejto otázke vyjadrujú ľudia zo šťastných rodín, názor nemôže byť kompletný a potom nemôže vzniknúť ani zákon, ktorý by mal správne znenie.

Psychicky i fyzicky týrané deti, pokiaľ nemajú na výber odpozorovať iné správanie niekoho z rodiny (napríklad starých rodičov, strýka, tety, bratrancov, sesterníc, podotýkam s kladnými vlastnosťami a normálnym správaním) sa môžu úplne rovnako správať, ako ich rodič. Uráža slovom, používa vulgárne slová, ponižuje a každú hlúposť komentuje rovnako neprimerane, používa hrubú silu. Ak je v rodine 5 detí bez kladného vzoru, rodina vyprodukuje 5 toxických jedincov. Tí, ak sa rozmnožia, a majú len po 3 deti s rovnakými podmienkami, na svete je ďalších 15 toxických jedincov. Netvrdím, že je to pravidlo, ale môže to tak byť.

Nejedna žena, ktorá sa dostala pod takéhoto tyrana akosi „omylom“, ktorý si ju chce poistiť a narobí jej deti, aby bola doma a starala sa o domácnosť a hlavne o rodinný krb, začne rozmýšľať, čo urobiť? Ak je žena veriaca (ich sobáš bol v kostole), ťažko sa púšťa do rozvodu, hoci často zažíva peklo denne.

Kedysi sa toľko nerozvádzalo, počujem starších ľudí hovoriť. Lenže kedysi, ženy boli nútené pretrpieť oveľa viac s celým kŕdľom detí a v domácnosti s manželom, ktorý pil ako dúha a vzorom pre svoje deti nikdy nebol. Nútila ich k tomu viera a to, čo si povedali v kostole: V dobrom, i v zlom...Ale aj to, že čo by povedali ľudia!

Ja osobne si pamätám, že na jednej ulici v obci mali v každom dome alkoholika. Krčma bývala plná, najmä po výplate a doma ženy vyčkávali svojich chlapov a báli sa, čo zas bude. Tam, kde sa pije a rozum je omámený alkoholom, používajú sa vulgarizmy, nemôže rásť zdravá rodina, zdraví jedinci, ktorí budú 100 – percentne  osožní pre ich ďalšie rodiny, a potom pre ich štát.

Pozriem sa do našej ústavy, kde sa píše v stati Základné ľudské práva a slobody, čl. 15, že:

1. Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

2. Nikto nesmie byť pozbavený života

No, opýtal sa niekto týraných detí, či sú šťastné, že sa narodili do toxickej rodiny? Ako sa cítia, cítili? Či sa im chce žiť, chcelo žiť? Máte pravdu, také otázky sa nekladú zo slušnosti, prípadne nie často.

Mnohé z nich dávajú svojim rodičom otázku: Prečo som sa vám musel narodiť? Prečo si si mama vzala za manžela takého muža?

Mnohé matky si pomyslia, keď deti v takých rodinách dospejú a oni predsa boli na umelom prerušení tehotenstva pomedzi pôrody ostatných detí, že dobre urobili, lebo neporodili ďalších, čo by museli trpieť...

Prečo dieťa radšej nevynosia a nedajú niekomu, kto nemôže mať deti? To je otázka, ktorá by vyvolávala nespočetné množstvo odpovedí, ale aj ďalších otázok. Niekoľko uvediem:

- Kým by som ho nosila, „žilo“ by s tyranom, počúvalo by ho a splodené v alkohole nemusí byť dieťa v poriadku.

- Ako mám vynosiť dieťa v takýchto podmienkach a vzdať sa ho potom! Celý život by som uvažovala nad ním, kde je, ako sa má, či netrpí ešte viac.

- Keď sa dozvie, že má adoptívnych rodičov, môže ma začať hľadať... Ako sa budem cítiť? Budem sa hanbiť.  (Áno, môže byť šťastné v inej rodine, môže byť milované, no matka, ktorá ho porodila, by trpela do konca života a umierala by s myšlienkou naň).

- Ak sa ho vzdám, nebudem trpieť oveľa viac?

- Ak sa ho nevzdám, predsa ho budem chcieť, nevychovám z neho ďalšieho týraného a neskôr tyrana?

Práve takéto úvahy nútia ženu rozhodovať o tom, ako sa zachová.

Darmo sa píše v našej Ústave v čl.41

(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Osobitná ochrana sa zaručuje, ale o mnohých deťoch sa nič nevie, a nikdy sa nedozvie nikto, že boli obeťami tyranie.

(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Áno, práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti odlúčiť..., ale čo keď sa nikto nič nedozvie? Alebo okolie sa správa, že nič nevie a radšej nechce vedieť?

(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.

O tej pomoci by sa dalo veľa hovoriť, ale aj o nepomoci...

Existuje štatistika detí týraných rodičmi? Asi sotva. Do štatistík sa dostávajú len tie, ak sa vôbec dostávajú, ktorých niekto z tyranie vyslobodí (môže to byť jeden rodič, keď odíde, ak je kam, prípadne susedia, učitelia, ktorí ohlásia, že si niečo všimli).

Teším sa jednému, že v dnešnej dobe sú centrá pre týrané ženy, týrané deti, ale aj týraných mužov, lebo aj také sa stáva. Avšak odhodlanie a silu odísť musia dotyční nájsť v sebe a nenechať sa ponižovať. Nenechať si brať myseľ, sebaúctu, nedať možnosť tyranovi pokračovať. Zbaviť sa strachu, čo bude, vziať deti a ísť do centra prosiť o pomoc. Otázne je: Je dostatok takých centier?

Ale odbočila som...

Ak napíšem, že vôbec nie som zástancom potratov, ešte neznamená, že ženy, ktoré sa rozhodli pre takýto životný zásah do svojho organizmu, budem odsudzovať.

Ak napíšem, že muži by nemali rozhodovať o nejakom zákone týkajúceho sa umelého prerušenia tehotenstva, nemyslím to doslova, lebo existujú muži, ktorí by sa dokázali o svoje dieťa postarať, ak by ich mala žena opustiť po pôrode (aj keď je otázne, akým spôsobom – ostali by na otcovskej dovolenke, no isto by museli mať ešte nejaké zázemie – napríklad rodičov, ktorí by pomáhali, prípadne novú partnerku). Sú muži gynekológovia, ktorých kompetencie sú jasné. Preto bude dôležité, aby lekári, ktorí o umelom prerušení vedia a rozhodujú, podávali informácie do štatistík, prečo sa ženy tak odhodlajú, čo ich viedlo k tomu smutnému rozhodnutiu a tieto informácie by mali čerpať z anonymných dotazníkov, ktoré by mali predtým vyplniť. Až potom by mohli poslanci niečo navrhovať. Dotvárať zákony. Na základe názorov a mnohoročných skúseností lekárov gynekológov (tí často vedia o príčinách rozhodnutí žien a poznajú ich príbehy).

Dať život deťom, ešte neznamená pre ne veľké šťastie, aj keď sa v Ústave píšu veci, ktoré by ho mali takmer zaručovať. Keď si pomyslím, že o tomto by mal rozhodovať aj Boris Kollár, ktorý má s neviem koľkými ženami neviem koľko detí a zastupuje stranu, ktorá má názov Sme rodina, prepáčte, ale chce sa mi smiať. Akým šťastím je pre svoje deti? Že ich zabezpečí materiálne a majetkom? Že ich raz za rok vezme niekam na dovolenku?

(Odbočujem) Lenže skryť všetko pod takýto názov je premyslené, lebo ľudia pri voľbách zabudnú na všetko. Na minulosť, ale aj prítomnosť. Hlavné, že je tam názov RODINA. A tak sa nájdu takí, čo im je odrazu táto strana veľmi sympatická a volia ju, lebo už názov dáva záruku RODINY. Žiaľ, my Slováci nevieme niečo detailnejšie rozobrať, premyslieť si, ale zaoberáme sa len názvom. Nie unikajúcimi detailami, ktoré by nám podali ten správny obraz pre rozhodovanie. A tak žijeme v lži. Roky, desiatky rokov a potom storočí.

A opäť sa vrátim:

(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Aká je záruka, že z tohto jedinečného vzťahu muža a ženy vyrastie jedinečné potomstvo? Rovnako heterosexuálne, šťastné, vyrovnané, bez zloby, závisti a nenávisti. Bez prahnúcej túžby po majetku niekoho druhého. Akosi je mnohým jedincom v každej spoločnosti daná nekonečná túžba topiť sa v miliónoch, s nespočetným množstvom nehnuteľností, nehľadiac na prírodu, na to, čo budú naši potomkovia v budúcnosti robiť. Ako si poradia so smetiskami, ktoré sa zväčšujú a obsahujú toxické odpady len preto, aby oni a ich potomkovia zbohatli. Darmo zabezpečujú rodiny majetkom na niekoľko generácií...V zdevastovanom prostredí, kde sa ukladajú kade-tade zvyšné chemikálie, nebezpečné odpady, nepotrebné veci, s ktorými sa nepopasuje príroda ani v priebehu stoviek rokov naše budúce deti môžu byť postihnuté chorobami, o ktorých my nemáme ani páru. A nepomôžu ani nakradnuté milióny a ani ohromné bohatstvo.

(Odbočujem) Prežili sme viac ako rok covidové obdobie, kedy mnohí umierali bez svojich blízkych, bez toho, aby ich držal niekto za ruku a odprevádzal ich. Bez pohladenia, zmierenia, odpustenia. Nikto z nich si takúto smrť nepredstavoval a predsa sa stali súčasťou krutosti zákerného ochorenia. Nemyslím si, že ak boli medzi nimi bohatí, že by mysleli na majetok. Myslím si skôr, že mysleli na svojich blízkych, ak ich vôbec mali.

A opäť sa vrátim:

Zákony, či už o rodine a umelom prerušení tehotenstva by mali byť tvorené kompetentnými ľuďmi, zasvätenými do rôznych problematík, spojené s nimi. Avšak ich kompetencie by mali byť DOKÁZATEĽNÉ.

Aby sa deti naučili zvládať rôzne situácie vzniknuté nesprávnou výchovou ich rodičov, treba ich poopraviť. V školách by sa malo viac venovať výučbe o rodine prostredníctvom rôznych modelových situácií, kde by mohli detailnejšie riešiť, ako sa zachovať a prečo.

P.S. Mojím článkom nechcem uraziť tých, čo žili v toxickej rodine a napriek tomu, sa stali z nich skvelí ľudia s dobrými vlastnosťami, schopnými založiť zdravú rodinu, bez toho aby čokoľvek z nej využívali. Takí sú však ojedinelí a isto im v tom niekto pomohol (možno práve ich týraná matka, ktorá našla odvahu a odišla od tyrana).

Doplnené 10.07.2021:

A ako dopadla anketa týkajúca sa sprísnenia interrupčného zákona?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Útok na parlament? Fico ukazuje, o čo mu ide (komentár šéfredaktorky)

Fico sa chce dostať k moci.

Sme rodina nezahlasuje za zákon, ktorý zvýhodňuje očkovaných

Hnutie odmieta delenie ľudí do kategórií.


Už ste čítali?