Ján Petrovič: Slovenská mafia – recenzia

Autor: Karolína Olšavská | 24.3.2021 o 18:00 | Karma článku: 6,63 | Prečítané:  635x

Kniha Slovenská mafia dáva možnosť zamyslieť sa nad tým, prečo sa stáva z človeka, ktorý bol kedysi nevinným malým dieťaťom s nepopísanou dušou zlom, vraždiace monštrum bez štipky ľútosti, bez trápiaceho sa svedomia.

Čo sa asi stane s tou nepopísanou dušou? Kto ho opracuje do podoby monštra, ktoré rozhoduje o živote druhých s takou rýchlosťou, že obeť ani nestihne zareagovať?

Knihu som prečítala dvakrát. A napriek tomu, nevedela by som povedať podrobnejšie, čo som v nej prečítala, lebo je v nej neskutočné množstvo informácií a mien.

Ján Petrovič – investigatívny novinár, musel na knihe pracovať s obrovským entuziazmom a s mravenčou prácou, aby do nej vpísal toľko mien a toľko príbehov, ktoré musel čerpať naozaj z rôznych zdrojov, nielen zo súdnych spisov, ale aj z prostredia, kde mu išlo o život. A popritom psychicky spracovať zlo, s ktorým sa stretol. Asi by si neporadil bez poctivých neskorupovaných policajtov, či sudcov, prokurátorov aj vyšetrovateľov, začo patrí všetkým vďaka.

Kniha je históriou mafie od rokov 1989, perfektne spracovaná, odkrývajúca detaily, ktoré ešte neboli publikované a môžeme sa v nej stretnúť ešte stále s neznámymi informáciami. Sú v nej stovky mien v mafiánskych mapách, ale i v texte, takže občas sa v menách človek stráca. Musela som sa pozrieť často do tvárí spomínaných zločincov (na fotografiách v knihe), aby som si spojila meno s nimi a aspoň niečo zapamätala.

Prešlo vlastne 30 rokov od nežnej revolúcie (vznik knihy 2019) a spomínaných mien musí byť naozaj veľa. Skrývali sa za bucovcami, diničovcami, sýkorovcami, takáčovcami, piťovcami, jakšíkovcami, siposovcami, pápayovcami, sátorovcami, kucmerkovcami, chromiakovcami, maslákovcami, černákovcami, kalányovcami, holáňovcami, salingerovcami, Petrom Novotným, lenhártovcami, mellovcami, žembovcami, holubovcami, kolárikovcami, boržovcami, okoličányovcami, tóthovcami, muszkovcami, szatmáriovcami, adamčovcami, ferusovcami a pokrývali celé Slovensko.

Ich služby využívali aj vládni činitelia (únos prezidentovho syna, likvidácia Róberta Remiáša atď). A ak sa jednalo o tých, čo svoje svaly a hrubé krky pestovali v posilňovniach a potom sa dostávali do bezpečnostných služieb, mali možnosť sa prepracovať aj do štátnych služieb v podobe ochrankárov. Keď si predstavím služby poskytujúce pánom Bödörom, získavajúc na chod jeho podnikania štátne dotácie, tak to ani ináč nemohlo byť.

Opisy vrážd, ktoré vykonávali tieto monštrá, musia zasiahnuť každého normálneho človeka a on sa musí zamyslieť, ako je možné ďalej pokračovať v živote bez nahlodaného svedomia s cieľom vidiny obrovského množstva peňazí, skrytých za veľkým počtom mŕtvych ľudí – špinavcov, ale v mnohých prípadoch aj nevinných.

Gangy bojovali medzi sebou a polícia sa možno aj tešila, že sa medzi sebou vyvraždia a bude pokoj. Lenže miesto zavraždených bossov, sa snažil obsadiť ich post vždy niekto ďalší, ktorý pokračoval. A keď už nadobudli mnohí z nich majetky, začali sa dostávať aj do čoraz vyšších kruhov. Mafiánske spôsoby prešli do mafií s bielymi goliermi, lebo peniaze, úplatky, vyhrážky im to jednoducho umožnili. Rozum človeku neberie, ako je možné, že celé podniky začali riadiť mafiáni odstránením ľudí, ktorí museli omámení alkoholom a drogami najprv podpísať zmluvy a potom ich jednoducho zastrelili nad nejakou vykopanou jamou.

Biele goliere si s ľahkosťou začali najímať vrahov, keď sa cítili byť ohrození a Slovensko sa začalo stávať šepkajúcim národom o tom, že tu prekvitá mafia a korupcia, hoci istý vládny činiteľ povedal, že na Slovensku korupcia nie je. Vtedy sa mi strašne chcelo smiať a popravde pľuvnúť tomuto človeku niečo do jeho falošnej tváre.

Nechcem detailne popisovať gangy z knihy Slovenská mafia, príbehy písané krvou, lebo všetko je možné prečítať si v nej. Spomeniem len to, že ma zasiahla ako človeka, matku, ktorá vychovala deti ako mnohé matky týchto monštier a predstava, že by sa niektoré z mojich detí zaplietlo do podobných príbehov mi naháňa strach. Stať sa bielym koňom len pre pár nejakých peňazí a potom tak sprosto prísť o život, mi pripomínalo ako keď niekto chová prasa a ono zmohutnie na svalovine  a potom ide na porážku. A mäsiar ho zabije bez mihnutia oka a s pôžitkom ho rozporcuje.

Také karmické sa mi zdali osudy ľudí v mafii!  Najmä keď člen gangu zabil niekoho a potom bol zabitý vlastným členom z gangu, aby nemohol prehovoriť. A potom boss z iného gangu dal zlikvidovať člena druhého, lebo mu zabili jeho obľúbenca...

Premietam si obdobie odkedy si ja ako dieťa pamätám našu republiku – Antonín Novotný, Ludvík Svoboda. Asi najviac odvtedy, ako prišiel rok 1968, obraz Dubčeka ako akúsi nádej, Husáka, Václava Havla, Ale až keď prišlo obdobie Mečiara som začala vnímať neustále vraždenie, miznutie ľudí, slová biele kone, gang, boss, výbuchy áut, vysokopostavený mafián...Samozrejme do roku 1989 sa diali iné veci pod rúškom socializmu a komunizmu, o ktorom sme my jednoduchí ľudia nemali ani páru. Až, keď sme si prečítali, či vypočuli pamäti mnohých politických väzňov a medzi nimi kňazov, sme sa dozvedeli, že monštrá s podobným charakterom boli aj vtedy.

Pozerať sa do tvárí starnúcich a chorľavejúcich mafiánov v mnohých z nás nevyvolá žiadnu ľútosť. A keď počujeme, že žiadajú o slobodu, možno v nás aj krv zovrie na chvíľu, pretože keď u nich nebolo štipky ľútosti, keď oberali o majetky mnohých aj čestných podnikateľov (aj životy) a likvidovali začínajúcich živnostníkov vypaľovaním vysokými sumami, nechce sa nám ich ľutovať. Prajeme im, aby dožili vo väzení a užili si ho podľa zásluh.

A ja čakám, kedy sa konečne ozve niekto z nich a prezradí, kde skončil Pavol Rýpal, ten, čo sa rovnako ako Janko Kuciak, venoval veciam príliš nebezpečným, ale veciam, ktoré nám ľuďom na Slovensku začali odkrývať mafiánsku pavučinu. Rodičia týchto detí, by si zaslúžili, aby na starosť boli štátom zabezpečení do konca ich života a nežili v chudobe, lebo vychovali odvážnych ľudí, osožných pre celý národ.

Prečítajte si aj vy, knihu Jána Petroviča a možno prídete na to, že najbližšie už nebudete voliť Smer ani Hlas jemu podobný s preoblečeným kabátom a s peknou jamkavou tvárou. Lebo práve oni dali možnosť pokračovaniu a rozvíjaniu sa mafiánskych nitiek do policajných, súdnych a vyššie politických kruhov.

Očista bude trvať veľmi, veľmi dlho. A potom sa zas niekto nájde, kto zabudne na lásku, ktorú sme si sľubovali v roku 1989 a začne odznova. Nedávajme tomu možnosť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Vrbětice majú potenciál významne posunúť geopolitickú realitu (týždeň podľa Schutza)

Rýchle uvoľňovanie dokazuje, že vláda v tom má stále hokej. Experti varujú.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Je čarovným prípravkom, nápojom večnej mladosti, vínom z grálu (píše Michal Havran)

Sputnik nie je v radoch obdivovateľov Ruska obyčajnou vakcínou.


Už ste čítali?