Ako sa naša teta dala zaočkovať

Autor: Karolína Olšavská | 2.2.2021 o 0:18 | Karma článku: 6,57 | Prečítané:  859x

-Teta, a dáte sa zaočkovať? opýtala som sa mojej 88- ročnej tety, keď sa len o očkovaní hovorilo. –Samozrejme, že sa dám, veď ja som sa každý rok dávala zaočkovať aj na chrípku a nikdy som s tým problém nemala,- odpovedala mi.

Keď prišla ponuka na očkovanie, so všetkým jej pomohla moja sesternica, ktorá jej je veľmi nápomocná po celý jej život na dôchodku. Ja som jej chcela byť tiež, aj v Rakúsku som skončila s opatrovateľstvom kvôli tomu, avšak pandémia moje cestovanie hore-dolu vlakom žiaľ, zastavila.

Pred pár dňami mi teta zavolala: - Volám ti preto, lebo sa ti chcem pochváliť, že som sa včera bola dať zaočkovať. Nebola som samozrejme sama, šla so mnou aj neter. Mala som presný čas, ale nešlo to tak všetko na minútu, ale počkali sme a šťastne ma zaočkovali. Videla som tam viac starších ľudí, všetci boli s doprovodom, okrem jedného pána, ktorý bol na tom veľmi dobre s pohybom. Prvú noc som prežila, nič som necítila a mám sa dobre.

- Tak sa teda teším s vami. A nebáli ste sa?

- Nie, nebála som sa. Vieš, ja by som ešte rada ísť medzi ľudí, a tak toto je jediné východisko,-potešila ma teta.

- Takže teta, len čo dovolia mojej skupine sa zaočkovať, pôjdem sa aj ja dať, aby som ku vám mohla konečne prísť, lebo mi veľmi chýbate. Cestovanie vlakom bez zaočkovania, by som nechcela už absolvovať, pretože som vídala vo vlaku veľa ľudí, ako chodia bez rúška, prípadne majú rúška pod nosom.

Rozhovor ešte pokračoval, lebo teta pri každom telefonovaní mi vyrozpráva nielen pár príbehov zo života, ale dáva mi aj všelijaké rady.  Naše telefonáty bývajú aj hodinové. Rada ju počúvam.

Niečo z jej dobrých rád: Ja som človek veľmi potiaci sa. Raz mi poradila, aby som si po raňajšej sprche, dala na dlaň trošku sódy bicarbony a šup pod pazuchu jednu i druhú. A mala pravdu. Menej som sa potila a hlavné, zápach spod pazúch sa stratil.

Nedávno som si kúpila, len tak pre zmenu, deodorant a manžel mi povedal: - Počuj, choď si dať sprchu, lebo...

Dala som mu ovoňať deodorant a nevoňal mu. :-)  A pri sóde bicarbone, ani nemukne.

***

Prešlo ďalších pár dní od očkovania a keď som tete zavolala, oznámila mi, že sa cíti veľmi dobre, akurát ju ako vždy bolí členok, občas chrbát, ale zato zvládla si poprať, vyvesiť prádlo, niečo uvariť, vysypať kôš, upratať si v skrinke. Ale nákup si dá neterou objednať a dovezú jej. Takže všetko je v poriadku a teší sa, keď absolvuje druhé očkovanie, aby mala slobodu. Ešte sme prebrali všeličo. O dobrých susedoch, ktorí sa jej chodia opýtať, či jej niečo netreba nakúpiť, či nepotrebuje nejakú pomoc. Dokonca vraj aj v schránke si našla odkaz od niekoho z bytovky, že ak bude niečo potrebovať, aby sa ozvala na telefónne číslo dotyčného človeka.

Som rada, že ľudia nie sú nevšímaví, ale pozorní voči ľuďom, ktorí to potrebujú, najmä v tejto dobe, kedy veľakrát, ani bližšia rodina nemôže byť viac nápomocná, hoci by chcela. A tak som aj ja vďačná všetkým tým, ktorí mojej tete venujú pozornosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česko zakázalo pohyb medzi okresmi

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.


Už ste čítali?