Neodpustené zlo

Autor: Karolína Olšavská | 21.1.2021 o 8:00 | Karma článku: 6,56 | Prečítané:  1104x

Ako si mi takéto niečo mohol urobiť? – zvolala matka, otvorila doširoka oči a pozrela sa nenávistne na syna. Ako si ma takto dokázal zradiť? Mňa matku, ktorá ti dala život a vychovala ťa?

Syn sedel so sklonenou hlavou. Mal už 60 rokov a ona mu tieto otázky kládla od tých čias, ako prešiel z evanjelickej viery na katolícku. Prestal už na ne reagovať. Hovoril si, že už nepríde zas dlho, lebo vedel, čo ho ešte čaká. Už to vedel naspamäť. Keď sa tak stalo prvý krát, povedala mu, že banuje, že ho neutopila v prvom kúpeli.

A matka neprestávala.

-Tvoja stará mať ma vyhodila nočnou hodinou s vami dvomi malými. Čo ste mali? Tri a štyri roky! Vyhodila nás pre jej hnusnú bigotnosť, lebo bola bigotná katolíčka. Musela som ísť pracovať do detského domova aj s vami, aby som vás nestratila, aby som bola vo vašej blízkosti, - pokračovala.

- Ja som tvoja matka, ja som ti dala život, vieru. Moju vieru! A svokra, keď sa dozvedela, že ty ako 20- ročný si prešiel na jej vieru, prišla mi to povedať, aká je šťastná, že si kľakla pred krížom a ďakovala Bohu, že má takého vnuka. Nikdy nezabudnem na jej posmešný úsmev v tvári,- nedalo jej prestať.

Matka ďalej opisovala prežitý život po vyhodení svokrou. Bola evanjelička, jej manžel katolík a z nejakého dôvodu sa zosobášili len na mestskom úrade. Pre svokru to bola tá najväčšia synova zrada, keďže bola prísna katolíčka. Pri každej spoločnej hádke jej vykrikovala, že žije v konkubináte s jej synom. Žili všetci v malom domčeku, dokonca aj s ďalším synom a jeho ženou a deťmi, no keď to začalo byť neúnosné, hlboko veriaca žena vyhodila do noci ju aj dve malé nevinné deti. Kto vie, ako sa vtedy zachoval jej manžel? To nespomínala. Spomínala neustále kľačiacu a Bohu ďakujúcu svokru, ktorú mal jej syn, ako dieťa, veľmi rád.

Syn nemal šancu. Nemal šancu sa normálne porozprávať s mamou, porozprávať sa o tom, ako sa má, čo ju trápi okrem tejto veci. Bolo v nej toľko nenávisti a zla...Pomaly sa zodvihol zo stoličky a zamieril k dverám so slovami: - Už mi ide vlak čoskoro. Idem, aby som nezmeškal.

***

A ona s neodpusteným zlom žila až do jej 93. rokov. S neodpusteným zlom aj umrela.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česko zakázalo pohyb medzi okresmi

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.


Už ste čítali?