Vlastnou hlavou 2 - recenzia alebo Ako chutí moc

Autor: Karolína Olšavská | 30.11.2020 o 20:30 | Karma článku: 8,46 | Prečítané:  2430x

Kniha Vlastnou hlavou 2 od Mareka Vagoviča zachytáva historické obdobie Slovenska pred vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a po nej.

Rozplieta pomaly, ale isto tie nitky, na ktoré poukázal v článkoch práve Ján Kuciak. Píše o kauze Bašternák, jeho nakradnutom majetku, o gigantickom komplexe Bonaparte a jeho prenajímateľoch, či už Robertom Ficom alebo Mariánom Kočnerom.

Potešilo ma, že mladá Zuzana Hlávková po návrate zo štúdia v zahraničí odhalila plienenie štátnej kasy a na blog dokázala napísať protikorupčný príbeh o netransparentnosti obchodovania, kedy napríklad 2 otváracie koncerty mali stáť 64 000 €, rezort počítal so štyrikrát násobnou sumou. Ministerstvo oslovilo agentúru Viva Musica bez verejnej súťaže.

Rozpočet na galavečer bol predražený  z 300.000 na 400.000 €. Aj firmy REDHOUSE  promotion a DOLIS  (vyhrala u ministra Lajčáka verejné obstarávanie sama, lebo sa vraj nikto neprihlásil) dostali zákazku, ktoré ponúkali služby, či tovar predraženým spôsobom.

Skutočne musela byť odvážna, čo v našom štáte mnohým chýba.

Marek Vagovič odkrýva osobnosti politického i podnikateľského života. Osoby ako sú:

  • Ladislav Bašternák – daňový podvodník, developer kompexu Bonaparte,
  • Mária Trošková – bývalá milenka talianskeho mafiána v štátnych službách, ale aj bývala radkyňa Roberta Fica,
  • Kajetán Kičura – Ficov priateľ,
  • Róbert Kaliňák – minister vnútra obchodoval s Bašternákom,  pod ochranou  vplyvného oligarchu Brhela.
  • Pavol Paška (nebohý) – šéf parlamentu, podpredseda strany Smer bol spájaný s kauzou predraženého CT,
  • Ján Počiatek – exminister  financií a dopravy vlastnil byt v Bonaparte, spájaný s kauzou Tipos a všeličím iným,
  • Martin Glváč – Bašternáková spojka, namočený do kauzy komunikácie s Kočnerovou volavkou Alenou Zsuzsovou,
  • a ďalšie postavy verejného života.

 

V poradí tretia Ficova vláda pokračovala presne tak, ako predtým, podvádzalo sa na daniach, tunelovali sa eurofondy a verejné zákazky boli prihrávané tam, kde prinášal úžitok „Našim ľuďom“.

Kočner sa začal rozpínať za pomoci tých, ktorí vládli, pod ich krídlami. Ak začal ohrozovať  novinár Ján Kuciak jeho, zároveň ohrozoval celú garnitúru Smeru, ale aj oligarchov.

Keď si vezmeme, že v tejto špine sa pohybovali ministri, predsedovia strán, poslanci, štátni tajomníci, sudcovia, policajti, tak kedysi povedané bývalým prezidentom Andrejom Kiskom že náš štát je mafiánsky, vôbec nebolo ďaleko od pravdy.

Kniha Vlastnou hlavou 2 odhaľuje históriu všetkých možných korupčných káuz, podvodov, neprávostí, ktoré sme my Slováci často cítili vo vzduchu, ale snažili sme sa zatvárať pred nimi oči, hovoriac si, že my s tým aj tak nič nenarobíme.

Obdobie po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny je zdokumentované nielen citovaním článkov, ktoré boli zverejňované novinármi, ale aj novými informáciami z Threemy, od zdrojov, od ľudí z bezpečnostných tímov, z prostredia médií.

Odkrýva komunikáciu z tisícok správ medzi Kočnerom, Zsuzsovou, Jankovskou, Tóthom, Bödörom a mnohými ľuďmi z jeho stáda, ale aj komunikáciu s novinárkou, o ktorej som si ja myslela, že by nikdy nemohla byť spriaznenou dušou Kočnera – Júliou Mikolášikovou s prezývkou Piraňa (len teraz som pochopila, prečo sa jej články nedávajú na titulnú stránku Blog Sme). Prekvapila ma aj komunikácia Kočnera s novinárkou a bývalou redaktorkou týždenníka Plus 7 dní s Martinou Ruttkayovou.  Z komunikácie pomocou aplikácie Threema a WhatsApp človek vidí a pochopí, ako dokonale ovládal Kočner ľudí okolo seba. Prichodí mi ako bábkar, ktorý pohyboval nitkami, ovládajúc nielen ich ruky a nohy, ale hlavne myslenie. Aby mu nebolo ublížené, na každého mal nejakú špinu odloženú, dokonca aj na tých, s kým bol celkom dobrý kamarát. Komunikácia plná vulgarizmov a osočovania tých, čo nechceli s nimi ťahať za správnu šnúrku, hovorí o tom, akí sa nachádzajú ľudia vo všetkych spoločenských stupňoch.

Komunikácia z Threemy hovorí jasne, že na týchto bezcharakterných ľudí doľahol aj strach a začínali vidieť už aj pomaličky, ale isto svoju neblahú budúcnosť. Dokazujú to vety: „V ďalšej vláde už Smer nebude. Treba sa chystať na odchod...A vôbec ma to neteší, lebo fakt budeme musieť odtiaľto zdrhať...“ napísal Kočner Bašternákovi. Mohol to napísať preto, že mal čisté svedomie? Asi ťažko.

Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny sa začali odkrývať mnohé špinavé veci - lustrácie nevyhovujúcich politikov, sudcov i novinárov za pomoci Bödöra a spol. dokazujú, že mafia v našom štáte môže všetko.

Zasahovanie do práce investigatívnych novinárov a prekrúcanie podložených dôkazov znamenalo, že niekomu horí za pätami.

Ak mali výrazný vplyv v jednotlivých sektoroch Gašpar, Kováčik, tak Norbert Bödör ju mal podľa mňa všade a nad nimi všetkými bol už len oligarchovia. Teraz po jeho zatknutí a mnohých iných to vyzerá, že u nás na Slovensku existovala zločinecká organizácia, v ktorej mal každý svoje úlohy či už v polícii, politike aj súdnictve.

Po rozhodnutí súdu o nevine Kočnera a Zsuzsovej bolo sklamané množstvo ľudí Slovenska. A neboli to len obyčajní ľudia, ale aj politici, sudcovia, policajti (samozrejme tí, ktorí nepatrili „chobotnici“).

Reťaz nepriamych dokazov bola podľa mnohých dostatočne silná, lebo výpoveď Zoltána Andruskó nebola braná tak, ako to bolo potrebné. Jeho výpoveď predsa nebola poznačená informáciami z Threemy.

Čitateľ knihy môže nahliadnuť aj do prostredia mediálneho tímu okolo Fica, ako sa správal v spolupráci  s ním (zdroj spomínal, že sa s ním pracovalo dobre), ale aj keď sa odklonil od dohodnutého a vypustil vetu namierenú novinárom: „Niektorí z vás sú špinavé slovenské prostitútky.“

Novinár Marek Vagovič patrí medzi najskúsenejších investigatívnych novinárov, ktorého knihy o dianí na Slovensku za čias Ficovej vlády sa oplatí prečítať, aby človek získal širší, ale zároveň aj ucelenejší pohľad na politiku a jej „tvorcov“.

Ak niekto sleduje správy v televíznych novinách, či správy z rádia, nestihne tak rýchlo pochopiť rôzne prepojenia špiny z policajných, súdnych a mafiánskych kruhov. Vagovičova kniha Vlastnou hlavou 2, dáva možnosť každému Slovákovi pochopiť ako to je s našou demokraciou, ktorú sme si tak nežne vybojovali.

Záver knihy venuje Vagovič riadkom z knihy Ako chutí moc od spisovateľa Ladislava Mňačka. Je až ohromujúce, ako sa všetko spomínané veľmi podobá na jedného terajšieho politika. Až mi z toho nabehli zimomriavky po celom tele.

V každom prípade neoľutujete, ak si knihu prečítate.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?