Keď je zamestnanec v pazúroch zamestnávateľa špekulanta

Autor: Karolína Olšavská | 23.10.2020 o 21:00 | (upravené 30.10.2020 o 12:51) Karma článku: 11,27 | Prečítané:  3986x

Som už dôchodkyňa a poviem vám, že som rada, že nemusím byť dnes na Slovensku zamestnaná. Viem, to, o čom budem písať, netýka sa každého zamestnávateľa a zamestnanca, ale možno ich je veľa, preveľa.

Možno naštvem zamestnávateľov, lebo v tomto štáte asi nemajú inú možnosť ako prežiť a „trošku“ aj zbohatnúť. No článok musím napísať. Pre tých, ktorých sa to týka, ale aj pre tých, ktorí sú za toto všetko zodpovední.

Istý človek bol zamestnaný v zahraničí, no prišla koronakríza a jemu sa tým práca v zahraničí skončila. Bolo treba hľadať si prácu na Slovensku, lebo dotyčný žil sám, mal vek po 50-ke  a poplatky bolo treba platiť. Podal si niekoľko žiadostí na niekoľko miest.

Pre svoje prežitie a budúcnosť, hľadal prácu s normálnym 8 –hodinovým pracovným časom, najlepšie v mieste bydliska.  Keď sa ozval jeden zástupca zamestnávateľa XY-firmy, človek sa nekonečne potešil. Bolo to v čase, keď už bol na pokraji zúfalstva, kedy sa mu už ani žiť nechcelo, lebo strach z nezamestnanosti mu nedovoľoval žiť v pokoji. Bál sa tak veľmi, že sa videl, ako príde o byt, ako ostane bezdomovec. Táto vidina a obrovský strach ho doviedla na psychiatriu. Po návrate domov, opäť začal psychicky upadať a nepomohli mu ani antidepresíva. Stále sa mu nechcelo žiť a samovražedné úmysly pokračovali. No stačil telefonát, aby absolvoval pohovor na miesto, o ktoré prejavil záujem a človek sa takmer okamžite „vyliečil“. Prestal vylihovať a umárať sa negatívnymi myšlienkami. Zástupca ho prijal a dohodol si s ním termín nástupu do práce. Človek začal konečne žiť.

No aké bolo jeho sklamanie, keď išiel podpisovať zmluvu!

Pracovná zmluva bola na polovičný úväzok, plat na hodinu 3,3349, ale skutočnosť mala byť iná: pracovať na celý úväzok, za tú istú cenu na hodinu.

Aké nevýhody vyplývajú z takejto pracovnej zmluvy, to pochopí človek časom – miesto dovolenky s počtom dní 21 len počet 10,5.

Čudné vyplácanie náhrad za sobotu, nedeľu i sviatky.

Žiadne vyplácanie príplatkov za nočné.

Neodvedená správna skutočná suma do zdravotného i sociálneho poistenia asi znamená oveľa menší dôchodok.

Človek dostal polovičný úväzok, ale mal pracovať  24 hodín v kuse. Takých 24-hodinoviek mal odpracovať 7 -8 x do mesiaca (168 hod alebo 192 hod). Na pracovisku sú vytvorené 2 knihy evidencie služieb. Jedna pre zamestnávateľa a jedna pre „náhodnú kontrolu“. No ani v jednej nie je dochádzka zamestnanca len na 4 hodiny za deň.

Mzda na mesiac (odpracovaných 21 dní akože, v skutočnosti odpracovaných 192 hod) 290 € + 40,02 príplatky za sviatky, hrubá mzda 330,02, celková cena práce 446,17. Ostatné peniaze sú v plate ako ošatné, náhrady, cestovné, stravné lístky a bohvieako ako je to všetko vypočítané. Človek tomu nerozumie ani za mak a keď poprosí zástupcu zamestnávateľa, aby mu tie hodiny nejako rozložil do celého mesiaca, on mu povie, že on nemôže predsa v mene zamestnanca okrádať štát. Ak sa sťažuje na úrade práce, ten odporučí, aby sa zamestnanec dohodol so zamestnávateľom o hodinách a plnom pracovnom úväzku.

Celková cena práce 628,52 €. Človek môže byť z takej sumy naozaj spokojný, ale tuší, že niečo nie je v poriadku. Chcel by to mať správne. Presne ako to stojí v zákone. Nechce mať pracovnú zmluvu na polovičný úväzok. Nechce v budúcnosti mať malý dôchodok, hoci pracoval na plný úväzok v skutočnosti.

Nuž a ak zamestnanec nebude spokojný, zamestnávateľ môže dať nespokojnému človeku výpoveď a za bránou na voľné miesto budú čakať stovky ďalších záujemcov. A takto to beží ďalej a ľudia buď mlčia a hrajú hru, alebo odchádzajú.

Kde sa sťažovať? Na inšpektoráte práce? Asi skôr na lampárni. Sťažovateľ by prišiel o prácu a mohol by opäť skončiť na psychiatrii, prípadne by si mohol ísť kúpiť štránok. Neistota v tejto dobe je strašná. Koľko ľudí musí pracovať za takýchto podmienok a štát nevie vymyslieť niečo, čo by sa nedalo obchádzať takýmto spôsobom!

Ale som rada, že som už na dôchodku, hoci niečo podobné som zažila aj ja, keď som pracovala v jednej súkromnej škôlke (minimálna mzda a ostatok na ruku), lebo ináč sa vraj nedalo prežiť. Aj tomu verím, lebo táto podnikateľka dlho nevydržala a skrachovala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Všetci vieme, že situácia je náročná.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.


Už ste čítali?