Rozprávanie tety Magdalény

Autor: Karolína Olšavská | 25.8.2020 o 8:15 | Karma článku: 8,66 | Prečítané:  637x

Teta Magdaléna je možno povedať, pre mňa mama, stará mama a teta v jednom. Keďže má už úctyhodný vek, moje návštevy u nej sú odmenené príbehmi zo života.

Pred pár dňami jej prišlo smútočné oznámenie z Kanady, že niekto umrel. Išlo o syna jej tety - sestry jej otca. Spolu s oznámením prišiel aj jeho životopis v angličtine.

Keďže teta pochádza z početnej rodiny, ktorej časť odišla v 20 -30 rokoch do Kanady, len čo sme si našli trošku času, začala rozprávanie, pri ktorom jej pomohli stránky životopisu:

V 20. -30. rokoch sa tu žilo veľmi ťažko, ale ľudia začali dostávať správy zo zámoria, že za hranicami sa lepšie žije, že je tam dostatok práce. A tak sa moja teta s manželom rozhodli odísť. Zvykom bolo, že najprv išli z rodiny muži. Našli si prácu, niečo zarobili a potom poslali peniaze časti rodiny, aby sa tá mohla dostať za nimi.

A tak sa stalo, že manžel mojej tety šiel do Kanady prvý z rodiny v roku 1927. Našiel si prácu, zarobil si a keď našporil  nejaké peniaze, urobil tak, ako to robili ostatní. Peniaze poslal rodine, ktorá pozostávala z manželky a 4 detí. Jedno z nich ostalo doma, kvôli tomu, lebo ak by niečo nevyšlo, aby sa mala rodina kde vrátiť.

Cestovali loďou. Potom ich čakala dlhá cesta vlakom po krajine, ktorá  ich priviedla na ich farmu v blízkosti Brooks v Alberte.

Bolo to pekné miesto, ale sucho, v tomto období nazvanom „špinavé 30-te roky“, bolo problémom, ktorý museli znášať všetci prérijní poľnohospodári vrátane tejto rodiny.

Ján nemohol v tejto vyprahnutej krajine v tom čase zarobiť žiadne peniaze, lebo osivo, ktoré si vzal so sebou z Európy, sotva dopestovalo úrodu primeranú na doplnenie zásob osiva.

Aby doplnil rodinný príjem, musel ísť pracovať do uhoľných baní, neskôr išiel pracovať do piliarskeho závodu.
Jánovi sa zapáčila jedna pôda v Enilde, predal svoje auto a kúpil tam usadlosť. Kým tam pricestovala rodina, musel pôdu a okolie pripraviť. Bola to ťažká práca.

Keď tam zavítala jeho manželka Anna s deťmi, bola sklamaná. Čakalo ich ešte veľa roboty. Jánova poľnohospodárska kariéra skončila, keď ho zasiahol padajúci strom a musel byť hospitalizovaný v Edmontone niekoľko rokov a nakoniec zomrel.

Gejza (Gayso) - jeho syn, mal v čase tejto nehody dvanásť rokov. Opustil školu, aby pomohol svojej matke vyčistiť zem. Bývali spolu štyria – matka, syn Emil, syn Gejza a dcéra Magdaléna.
Bolo to ťažké, ale ušetrili si peniaze, kúpili kravy, aby boli schopní vyprodukovať mlieko, vyrábať smotanu, kŕmiť a predávať ošípané a kurčatá s obilím vypestovaným na  pár akroch.

Ján sa na svojej ceste z Československa do Kanady stretol s krajanom s menom Jozef Slanina. Obaja potom pracovali v baniach na úpätí Alberty a stali sa blízkymi priateľmi.

Jozef sa  presťahoval do jeho blízkosti.
V roku 1932, keď sa oženil Gejzov brat Emil, na svadbe sa stretol s dievčinou Mary - najmladšou dcérou Jozefa Slaninu. Mala vtedy 4 roky a on už vedel, že raz bude jeho manželkou. (On mal necelých 7 ).:-)

Gejza a Mária sa zosobášili v roku 1947 a mali spolu krásny život.

Mali dvanásť detí.  Kým sa Gejzova farma a rodina  rozširovali, vylepšil svoj príjem zakúpením malej píly. V zimných mesiacoch si najal mužov, ktorí pre neho pracovali s hobľovaním reziva a tiež s ťažbou buničiny a v lete mu pomohli s hospodárením.

Vyčistili viac pôdy, niektorú odkúpili od susedov a nakoniec skončil pri väčšej rozlohe poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodaroval  až do roku 2012, kedy ju odovzdal do rúk syna Rona.

V roku 1988 Máriu a Gejzu zasiahla veľmi smrť ich 12- ročného najmladšieho syna. Aby ich smútok neprežívali doma, rozhodli sa užívať ťažko zarobené peniaze mimo farmy a vydali sa na cestu do Európy. V Československu chcel Gejza vidieť svoju sestru Ilonu, ktorá žila stále v dedine, kde sa narodil, ale aj veľa príbuzných. Rovnako Mária šla navštíviť zas svojich príbuzných.

***

Mária zomrela v roku 2006 a on už viac necestoval.
Po odovzdaní farmy Gejza naďalej pomáhal, počas výsevu a zberu, až do veku takmer 90 rokov. A v tomto roku 18. júla 2020 skončil svoju životnú púť.

***

Teta skončila rozprávanie. Keď som prišla domov, nedalo mi, aby som neotvorila naše rodinné albumy a nepokochala sa fotografiami z obdobia, keď nás Gejza s manželkou a dvomi sestrami navštívili. Dodnes si pamätám jeho zrobené medvedie ruky, ruky, ktoré boli skutočne farmárske. Potom som ťukla na internet, dala do Google meno Gayso Matula (stačí kliknúť na jeho meno) a našla som všetko, o čom mi rozprávala moja teta, ale v angličtine. Jeho príbeh ma zaujal, lebo bol v ňom kus histórie ľudí, ktorí sa vysťahovali z našej krajiny za prácou. Mnohí tak robia dodnes...

Boli to ľudia čistí, ktorí ešte nepoznali žiadne machinácie, tunelovanie, rozkrádanie štátneho majetku. To, čo nadobudli, nadobudli vlastnými rukami a tvrdou prácou. Začali vlastne od NULY.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šéfa polície vyberie koalícia podľa pravidiel, ktorým sama neverí

Konkurz vypíše minister Mikulec v najbližších dňoch.

Prieskum Focusu: Matovič stráca dôveru aj u vlastných voličov

Rebríček dôveryhodnosti vedie Čaputová. Na chvoste je Kotleba.


Už ste čítali?