Keď aj 96- ročný môže byť príkladom

Autor: Karolína Olšavská | 9.5.2018 o 7:30 | (upravené 24.6.2018 o 10:42) Karma článku: 3,93 | Prečítané:  1066x

Už zas som zlenivela a cvičenie začalo byť v nedohľadne. A tak som pekne začala. Bol marec a deň začínal byť zrána čoraz viac svetlejší a svetlejší.

Bola som vtedy v práci, no začínala som o 6.30, nuž som vstala o 5.45 a každý deň som cvičila 30 min. No prišla zmena času koncom marca a ja som zas bola v háji. Podobne sa mi to stalo už minulý rok. Čakalo ma týždeň únavy, lebo môj organizmus sa nechce a nechce prispôsobiť tejto zmene. A tak som sa nádejala, že už skončia s letným časom...

Nuž som prestala opäť cvičiť. Každý večer som sa pripravovala a ráno nie a nie vstať a prinútiť sa. To som bola už doma. Miesto 2 týždňov voľna som mala mesiac a podarilo sa mi raz zacvičiť.

Keď sa blížil čas do práce, už som sa tešila, že sa tam premôžem. Ale bohužiaľ. Bože, či som lenivá! vzdychla som každé ráno pri vstávaní. Asi na 3. deň som chcela svojho klienta, vytiahnuť von.  Von nechodieva, len ak má ísť k lekárovi (stalo sa tak raz za rok) alebo do banky alebo keď ide s manželkou na bohoslužbu. Bolo nádherné počasie a na vychádzku ako stvorené.  Po byte sa pohybuje prostredníctvom rolátora, no pri vstávaní a sadaní mu pomáham. Môj návrh razantne odmietol, a tak som ho nasmerovala na vychádzku po byte, aspoň ku vonkajším dverám. Keď sa k nim priblížil, otvorila som dvere, aby som ho navnadila. A podarilo sa.

- Prineste mi vetrovku a čiapku,- rozkázal mi.

Keď sa obliekol podľa jeho predstáv, s úsmevom som ho sprevádzala schodíkmi (iba dvomi, ale pre starého človeka sú aj tie prekážkou), že sa mi trik vydaril. Prešiel 10 metrov po chodníku a už otáčal rolátor naspäť.

- Nejdete až ku poštovej schránke, aby ste sa pozreli, či nemáte poštu? opýtala som sa ho.

-Nie,- musím začať postupne a pomaly.

- Dobrý deň, Walter - pozdravila ho 93 ročná suseda Ingrid bývajúca v tom istom dome ako my, podávajúc mu ruku.

Keď ju zbadal, ako ešte stále behá, niečo sa v ňom naštartovalo. Vošli sme dnu a viedol ma k stolu, aby mi niečo ukázal. Otvoril zásuvku s nejakými zápiskami od roku 2005. Vtedy mal  83 rokov.

Boli tam stránky s vlastnoručne ním urobenými tabuľkami, v ktorých zaznamenával svoju chôdzu, cvičenie a bicyklovanie na stacionárnom bicykli. Také dôsledné poznámky som ešte nevidela. Hovorili o jeho precíznosti a obrovskej vôli venovať sa svojmu telu napriek veku a dodržiavať určené ciele. Ukazoval mi ich postupne po rokoch a ja som videla ako mu ubúdali sily a s nimi zároveň minúty, z ktorých upúšťal. Posledným rokom, kedy naposledy viedol poznámky, bol rok 2016, kedy sme prišli, my opatrovateľky do jeho rodiny nie k nemu, ale k jeho manželke. On ešte stále ráno cvičil, počas hygieny, o ktorú sa staral sám, no nezapisoval si nič. Upustil od chôdze von a bicyklovania na stacionári. Sám si chystal svoje lieky. My sme mali za úlohu, čo sa týka jeho, len postarať sa o jedlo pre neho, nakúpiť mu a postarať sa o čistotu domácnosti.

- Takže budeme mať robotu,- ukázal na tabuľku, pričom myslel na mňa, že mu s ňou pomôžem. Zatiaľ si do kalendára zapísal: Chôdza po koniec domu a späť. Ja a Karolína.

V decembri a  januári chodila k nemu fyzioterapeutka a cvičila s ním, rozhýbavala jeho telo, ktoré prestalo úplne poslúchať po týždni pobytu v nemocnici kvôli zápalu pľúc. Vrátil sa zoslabnutý s niekoľkými dekubitmi. Bol čas, kedy sme si mysleli, že sa blíži koniec. Práve v januári sa rozhodol prestať užívať všetky jeho lieky. Človek by mal pocit, že ho omrzel život a že to už jednoducho vzdáva. On však už dlhšie tvrdil, že tie lieky mu robia zle a občas ich neužil vôbec. Zdal sa tvrdohlavý hazardujúci so svojím zdravím, no práve je 5 mesiacov odvtedy a jeho zdravotný stav miesto zhoršovania sa zlepšuje a zlepšuje. Jeho stavy podobné demencii prestali. Začal čítať vedecké knihy a časopisy v angličtine, tému potom rozoberá s dcérou. Venuje sa darcovstvu a neustále rieši poštu, podpisuje šeky pre obdarované organizácie, mesačne desiatkam. Jeho reč je oveľa jasnejšia a sám si cez telefón vybavuje rôzne veci.

Keď chodila fyzioterapeutka, urobila som pre neho pár videonahrávok ako cvičí. Vždy som tak robila pri mojich klientoch, lebo keď som im to pustila, nahrávka ich znova a znova inšpirovala. Tak sa stalo aj v jeden večer. Do televíznych novín chýbalo možno 10 min, ja som vytiahla notebook a pustila som jeho 30 - minútové cvičenie s fyzioterapeutkou. Aj manželka chcela vidieť. Nuž pri stole po večeri opakovali cviky, na ktoré hľadeli z obrazovky. Akurát nohy nedokázali pod stolom dvíhať vysoko. Aj televízne noviny už dávno začali a oni obaja práve končili. Usmievala som sa v duchu, ale isto aj navonok.

- Boli by ste taká dobrá a mohli by ste so mnou cvičiť, hoci aj každý deň? -opýtal sa nesmelo.

- Veľmi rada, len si musíme určiť ten najvhodnejší termín. Čo tak o 15.hod po vašom spánku?

Súhlasil a ja som večer pripravila pre neho podobnú tabuľku ako robil on, aby si tam mohol zapisovať chôdzu a cvičenie.

Na druhý deň bol veľmi nedočkavý, kedy bude môcť vyjsť zase von a kedy si opäť zacvičí jeho 30 minút. Obdivujem jeho chcenie a vôľu a pridávam sa k nemu miesto fyzioterapeutky, ktorú mu zdravotná poisťovňa už nepotvrdila po 2. krát. Chodila raz za týždeň a on sa na ňu vzrušene tešil, lebo ho nekonečne chválila po každom cviku, dávajúc najavo, ako sa čuduje, že cvičí tak SUPER a pritom ho nič nebolí. Darmo sa pýtala, či nemá bolesti, či nemajú viac oddychovať po každom cviku. On len krútil hlavou, že nie.

Nuž, chcela by som sa správať tak zodpovedne a utužovať si svoje zdravie a nebyť lenivá. Snáď sa premôžem a začnem sa hanbiť, že môj 96 -ročný klient (za pár dní) má stále tromfne v niečom. Pridala sa k nám aj jeho manželka, ktorá predtým odmietala každú ponuku na cvičenie od nás opatrovateliek po fyzioterapii. Ukracuje si zo svojho poobedňajšieho spánku a vždy potichu prichádza a cvičí s nami.

A najlepšie bolo, keď mi raz  po cvičení môj klient položil otázku: - Ako sa cítite po gymnastike?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?