O láske, nielen počas vianočného času

Autor: Karolína Olšavská | 11.1.2018 o 14:55 | Karma článku: 7,04 | Prečítané:  546x

Bol vianočný čas a ja som práve bola v práci. Moji klienti chceli ísť obaja na bohoslužbu. Vždy sa na ňu veľmi tešia, napriek veku 95 a 91. Už dopredu vyjednávali so mnou, či som ochotná ich odviezť autom.

Bohoslužba sa koná nielen v kostole, ale aj v domove dôchodcov v blízkej dedinke. A tu chodia radšej, lebo počuteľnosť je pre nich lepšia. A vždy je tam aj podávanie sviatosti. V kostole len občas (neviem prečo).

Miestnosť sa zaplní vždy od 9  do 14 ľudí. Kňaz prednesie božie slovo, zahrá na gitare, ostatní spievajú z predpísaného materiálu, zúčastnia sa sviatosti – spoločnej večere a za hodinku sa rozchádzajú.

No v tento deň sa rozhodli ísť do kostola, lebo v domove dôchodcov sa nekonala tentoraz bohoslužba. Obyčajne býval tiež prázdnejší, no vianočný čas pritiahne toľko ľudí, že mnohí stoja až vonku. Chvíľu trvalo, kým sa našlo pre nás nejaké miesto. No ľudia sú všímaví. S úctou hľadeli na mojich klientov. S úctou voči ich veku.

Nádherný spev sa rozliehal po kostole a v božom slove kňaz hovoril o láske a vyrozprával príbeh o jednej pani, ktorá bola v domove dôchodcov a dostala veľký darčekový kôš. Ktosi z personálu sa večer pri nej zastavil a našiel ju smutnú, bez nálady sedieť a rozmýšľať. Povedal jej: - Prečo ste smutná? Veď ste dostali krásny darček – kôš plný všakovakých dobrôt, ale aj užitočných vecí. Vy sa netešíte?

Človek vymenovával jednotlivé veci a pýtal sa: - Neteší vás tento teplý šál a rukavice?

- Nie,- odpovedala pani.

- Ani tento nádherný sveter?

- Nie.

Ani tieto krásne zlaté hodinky vás netešia?

- Nie, nie, nič ma neteší.

- A kto vám to poslal?

- Dcéra.

- Dcéra? A vy sa netešíte? Prečo? Toľko vecí vám poslala, isto to bolo veľmi drahé...Môžete mi vysvetliť, prečo sa netešíte?

- Nuž zabudla tam pribaliť lásku. Ja nepotrebujem nič z toho, čo mi poslala, ale lásku, tú potrebujem veľmi.

Kňaz pokračoval v bohoslužbe a ja som sa zamyslela na chvíľu nad tým, koľko lásky sa dostáva mojim klientom od ich blízkych.

Počas roka ich deti pravidelne navštevujú, telefonujú, robia u nich stretnutia počas narodenín, keď bolo treba, šli s nimi po doktoroch.

Stretnutia sú nie také obyčajné. Niečo nádherné cítiť iskriť. Nikto nie je osočovaný, ohováraný...skutočne nikto.

Práve títo dvaja staručkí berú každého človeka aj s dobrými aj so zlými vlastnosťami. Nikoho nehodnotia, neporovnávajú...

***

Po bohoslužbe sa stretli u nich deti a už dvaja dospelí vnuci  pri stole prestretom mojou klientkou, na ktoré priniesli veľmi striedme jedlo – údené ryby rôznych druhov, syry, šunkové rolky plnené tvarohovou plnkou, nejakú kôprovú horčicovú omáčku a k tomu žemle zohriate v rúre, každý mal pred sebou pohár a na prípitok sa podávalo biele víno. No pili ho možno štyria  z ôsmych. Ostatní mali džbány s obyčajnou vodou z vodovodu.

To, čo bolo na stole, zasýtilo a bolo  veľmi chutné. Bavili sme sa o vianočných tradíciách a ja som im položila otázku, či mali toto menu vždy, aj keď boli deti malé. Odpoveď zaznela „NIE“. Varilo sa vraj veľa, stôl bol bohatý, jedlo sa, pilo sa. No neskôr sa od tradícií upustilo. Aj teraz by vraj dcéra pripravila tak, ako kedysi, ale práve moji klienti teda jej rodičia sa rozhodli už dávnejšie pre takéto striedme jedlo, pri príprave ktorého necíti nikto žiadny stres a môžu si všetci užívať pohodu, vzácny sviatočný čas plný rozhovorov a lásky. Po večeri sa už nejedli žiadne koláče, ani ovocie, skrátka nič. Rozdali si darčeky a so sľubom, že prídu aj 26. decembra na kávu a koláč, no vo vyššom počte (14), sa rozlúčili.

Keď odišli, či to bolo v deň Vianoc, alebo o dva dni neskôr, moji klienti sa neskutočne tešili. Boli potom na smrť unavení, ale únava ich nerozladila. Toľko šťastia som videla na ich staručkých tvárach, že som bola rovnako šťastná, hoci som netrávila sviatočný čas doma.

V ich dome sa láska vznášala, vznáša a bude sa vznášať až do ich smrti. Oni túto lásku jednoducho zasiali, pestovali, isto sa správali spravodlivo ku svojim deťom a vracia sa im všetko plnými priehrštiami.

A ja vidím: Keď bude niekto z nich odchádzať z tohto sveta, bude ho držať pritom jeho milujúci človek za ruku. Opustí svet plný nepotrebných vecí a odíde s veľkou láskou v srdci. Bude sa vznášať ľahučko, bez príťaže tam, kde je vesmír lásky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Šatan a Ramsay spravili to, na čo ich predchodcovia nemali guráž

Na olympiádu nepôjdu známe mená a ani jeden hráč Slovana. Je to správne?


Už ste čítali?