V starobe

Autor: Karolína Olšavská | 14.10.2017 o 14:40 | (upravené 24.6.2018 o 10:47) Karma článku: 6,38 | Prečítané:  1255x

Kým pili kávu odohral sa tento rozhovor: On: Ty tu bývaš? Ona: Áno. On: Aj tu spíš? Ona: Áno spím, vedľa teba v posteli.

On: A koľko rokov tu bývaš?

Ona: No, toľko rokov, koľko rokov tu bývaš aj ty.

On: A komu to tu patrí?

Ona: Nám obom. Tebe aj mne.

Opatrovateľka započúvaná do rozhovoru, snažila sa vymyslieť otázku, ktorá by zabrala:  - A kedy ste postavil tento dom?

On: Bolo to v roku 1967 (pošepky začal rátať) a práve je tomu 50 rokov.

Opatrovateľka: - A máte aj nejaké deti?

On (rozmýšľa a nespomína si)

Opatrovateľka: - No, kto sa vám prvý narodil?

Ona: No predsa Erwin, potom prišla na svet Emma a napokon?

On: Gerhard.

Konečne „sa prebudil“.

Potom premýšľal, premýšľal a odrazu ho napadlo, že na ruke nemá obrúčku. A on ju chcel mať. Takže ona mu ukázala, kde sú schované. Boli pod dečkou na stole v obývačke. Museli si ich len nedávno odložiť tam, keď im obom schudli ruky, takže im padali.

***

Dnes  nechcel vôbec vstávať. Opatrovateľka bola  pri ňom asi 7 x. A aj perinu si potiahol k sebe, aby  ho nevyrušovala.

Nakoniec vstal  o viac ako o hodinu neskôr a do kuchyne prišiel na raňajky po nej. Ona už sedela v obývačke a vyčkávala ho. Tam sa obyčajne usadil na hodinku a potom pokračoval vo svojej práci pri pracovnom stole.

No keď sa opatrovateľka vrátila z pošty, on stále spal. Dotkla sa niekoľkokrát jeho ruky, ale on spal veľmi tvrdým spánkom. Chcela, aby si poštu pozrel ešte skôr, ako dovarí. No neprebral sa, tak šla pripravovať obed.

Keď  dovarila, šla zavolať svojich klientov k stolu.

No on sa začal správať veľmi čudne. Rozprával ako robot, ako keby bol zhypnotizovaný. Odpovedal na otázky a koldokola opakoval: Mama je dobrá kuchárka. Mama varí dobrú polievku. Polievka je veľmi dobrá. Vždy mi veľmi chutí. Mama mi hovorí, aby som vstal a šiel obedovať (to  hovorila opatrovateľka jemu). Obed je dobrý. Niekto mi hovorí, aby som vstal. To bude dobrý obed. Bude jeden dobrý obed. Na obed bude aj dobrá klobása.

Ona bola zúfalá. Nerozumela mu. Pýtala sa ho, čo sa to s ním deje, kde sa nachádza. Skákala mu do reči, ktorá znela tak roboticky, akoby on bol nejaký stroj.

Trvalo to všetko príliš dlho. Opatrovateľka zavolala najprv jeho dcére a dala jej počúvať, čo sa deje s jej otcom. Dohodli sa, že do nemocnice nepôjde. Lekár dnes práve neordinuje. Takže nechali ho ešte poležať v kresle a obe sa šli najesť. Odrazu stíchol, keď mu zmizli z dohľadu.

Počas jedenia sa ona pýtala zmätene a ustarostene opatrovateľky:

- Povedzte mi, čo sa to deje s mojím manželom?

Opatrovateľka nevedela vysvetliť jeho stav, ale začala jej hovoriť o tom, ako on jej pred rokom pomohol. Spomínala jej, ako prišla z nemocnice. Nevedela sa pohybovať, nevedela používať WC, nevedela si urobiť hygienu. Spala 18 hodín denne.

A on každé ráno vstal o 6. hodine, 2 hodiny si robil sám hygienu, cvičil a keď ju našiel ešte v posteli, otvoril jej okno, pustil čerstvý vzduch a spieval jej: Moja milá Gertrud vstávaj hore, slnko už dávno svieti. Pozri ako je vonku nádherne. Poď už z postele, budeme spolu raňajkovať.

- Skutočne? opýtala sa neveriacky.

- Skutočne, - povedala opatrovateľka a dodala: On spieval s toľkou láskou v srdci a bol vtedy taký trpezlivý, že neraz mi tiekli slzy. A teraz potrebuje takú pomoc práve on.

Odrazu zazvonil telefón. Volal syn.

- Volala mi sestra a ja som zavolal môjmu známemu neurológovi, aby som sa poradil, čo robiť. Pil otec dostatok tekutín? Pohyboval sa, alebo len sedí vo vozíku?

- Otec nepil veľa, ale vypil na raňajky 3 dcl Caro kávy a trošku vody. Normálne sa najedol – ako vždy. V invalidnom vozíku ho nenechávam sedieť. Presúvam ho na stoličku alebo na kreslo.

Opatrovateľka aj jemu dala započúvať sa do otcovho robotického hlasu, lebo ako náhle sa zjavila pred ním, všetko začalo znova. Podala mu telefón a zároveň mu zložila zo stolčeka chodidlá a obula mu papuče. Vtom sa začal preberať. Oči, ktoré boli doposiaľ  otvorené dopoly, sa mu náhle otvorili a bolo vidno, že jeho vnímanie nadobúda normál:

- Otec, počúvaj ma! Musíš veľa piť. Nesmieš zanedbávať pitný režim. A prosím ťa postav sa a choď. Urob pár krokov s rolátorom. Každý deň.

On: - A bude dobrý obed a už ma volajú.

- Dobre, otec, choď sa naobedovať, ale nezabudni chodiť a piť.

***

Počas obedu

On: Pôjdeš na vychádzku?

Ona: Len keď pôjdeš ty. (on už na vychádzky roky nechodil, len na bohoslužby)

Sedela pri ňom zmätená a ustarostená, nevediac, čo sa to s ním deje.

***

Po obede sa nedal zaviezť na invalidnom vozíku ako vždy do spálne, hoci jeho žena ho tam očakávala. Chcel si prezrieť poštu. Opatrovateľka ho usadila za stôl, no nepresadila ho  tentoraz na stoličku, lebo si pomyslela, že bude raz dva hotový.

On sa začítal do vedeckého časopisu, ktorý mu pripomínal jeho minulé povolanie.

Opatrovateľka si potrebovala odskočiť na WC, lebo od rána nemala kedy. Zišla teda dolu, no ešte predtým mu dala na stôl zvonček a kázala mu zazvoniť, ak ju bude potrebovať.

Práve prešlo 7 minút, keď začula volanie: - Haló, haló, pomôžete mi?

Vyletela hore schodmi ako raketa, predstavujúc si klienta na zemi, hoci buchot nepočula. No keď prišla na miesto, čakalo ju veľké prekvapenie.

Stál pred WC s rolátorom so spadnutými nohavicami, z ktorých mu opatrovateľka dala traky preč, lebo ich odmietala neustále zapínať a odopínať, keďže na nich nosil ešte pulóver alebo vestu. A vlastne načo by ich potreboval, keď neustále sedel, alebo ležal.

Pomohla mu.

A on do večera chodil stále s rolátorom s jej pomocou. Invalidný vozík potreboval, len keď sa šiel večer uložiť do postele. Naštartovali ho synove sugescie v tom zvláštnom stave. Je to dobrý syn. Vždy sa snaží svojim rodičom pomôcť. Vlastne aj ich dcéra.

Keď sa večer zamyslela, uvedomila si, koľko prešiel jej klient bez pomoci a pochopila, ako to dokázal.
Najprv sa 2 metre  presunul s invalidným vozíkom k rolátoru, postavil sa a šiel okolo stola asi 3 metre do chodby, kde prešiel ďalšie 2 metre a keby mu nespadli nohavice stal by sa v tej chvíli samostatný presne taký, ako pred 5 týždňami, kým sa nedostal do nemocnice so zápalom pľúc, kde bol len jediný týždeň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto z daňových zmien získa viac a odkedy? Pozrite si prehľad

Zmení sa daň z príjmov 
aj nezdaniteľné minimum.

Kým nerobil hudbu, topil sa. Raper Dave vyhral ceny Mercury

Albumom Psychodrama mení britský rap.


Už ste čítali?