Láska až po hrob 3

Autor: Karolína Olšavská | 9.11.2016 o 23:30 | (upravené 10.11.2016 o 11:14) Karma článku: 7,35 | Prečítané:  1137x

Ozval sa telefón. Pani Gertrud sa rozbehla k nemu, lebo mala sa jej ozvať mladšia  sestra, ktorej nedávno písala list. A bola to naozaj ona.

Rozhovor cez hlasný odposluch sa nedal  nepočuť opatrovateľke. Práve chystala večeru.

Sestra sa jej poďakovala za list a rozbehla sa živá komunikácia dvoch 90-ročných dám (jednej bolo len o trošku menej). Možno po 15 minútach jej sestra hovorí:

-Gertrud, hádam ideme skončiť, lebo už idete aj večerať.

- Večerať? Nie, nejdeme večerať. My ideme obedovať. U vás je teraz večera? U nás je obed,- začudovane odpovedala sestre.

- Ale, Gertrud, nemáš pravdu. Keď je u nás večera, tak je aj u vás predsa! nedala sa presvedčiť.

- Ale nie! Naozaj je u nás obed. Veď ešte nie je ani tma.

- No dobre, tak choď teda obedovať,- rozlúčila sa a ešte raz poďakovala za list.

Pani Gertrud položila zmätene telefón a opýtala sa manžela: -Walter, keď je u mojej sestry večera, však je u nás obed?

- Nie, Gertrud. Aj u nás je večera a práve ideme večerať,- odvetil jej manžel s láskou, bez žiadneho slovka ponižovania.

***

Na druhý deň zavítal k rodičom na návštevu syn. Pri debate si spomenula na včerajšiu situáciu, a tak sa  ho opýtala: - Thomas, keď majú v Mníchove večeru, aj my máme večeru? Nemáme obed? Včera sa škriepila so mnou moja sestra Brigit.

- Nie, mama. Keď je u nás večer, napríklad 19. hodín, aj u nich je večer 19. hodín. Ak je u nich obed, aj u nás je obed,- vysvetlil jej ten, ktorému tak veľmi dôverovala.

- Naozaj? začudovane sa ozvala.

- Naozaj, mama, -potvrdil syn.

Nikto viac túto tému nerozoberal.

***

- Zajtra už odchádzate? opýtala sa opatrovateľky, ktorá akurát pripravovala pre nich kávu s koláčom.

- Áno, zajtra ráno o 7. hod. A nemusíte sa báť, kolegyňa príde trošku skôr, takže tu už bude, keď odídem.

- Ja sa nebojím.  A potom ešte prídete? zvedavo sa informovala.

- Samozrejme, že prídem, no len ak ma potrebujete. Myslíte, že ma už viac nebudete potrebovať?

- No, predtým som sa tu ja starala o všetko, myslím si, že to už zas zvládnem, ako predtým,- povedala s takou samozrejmosťou, až sa zazdalo, že má úplne po krk opatrovateľky.

- Pani Gertrud, ak sa tak rozhodnete naozaj, musíte sa poradiť s vaším manželom a deťmi a potom mi odkázať, ako ste sa rozhodli. Poviem vám pravdu. Ja sa rada sem vrátim, lebo ste milí ľudia plní dobrej energie a lásky, ale ak nás, opatrovateľky, nebudete potrebovať, potom si budem musieť hľadať iného klienta. Čo už,- vyjadrila aj niečo vnútorné a smutné zo seba. Táto predstava sa jej nie celkom páčila, ale keď sa tak rozhodne, prijme to s pokorou.

Keď  káva rozvoňala kuchyňu, nechala starkých samých. No aj tak stihla začuť, ako vraví manželovi: - Walter, čo povieš na to, keď už nepríde žiadna opatrovateľka sem? Veď ja som už fit.

Jeho odpoveď už nepočula, alebo neodpovedal. Opatrovateľka sa ponáhľala žehliť.

***

Po večeri sa pán Walter opýtal opatrovateľky: - Nemohli by ste mi ostrihať nechty?

- Samozrejme, že ostrihám,- a šla po manikúru.

Pani Gertrud ostala sedieť oproti, keď opatrovateľka chytila jeho ruku a prst po prste začala obstrihávať. Obe na seba ukradomky pozerali.

- Tú druhú ruku mu dám do poriadku ja,- rozhodla sa znenazdajky.

- Dobre, -súhlasila opatrovateľka a o chvíľu ich nechala samých.

Po televíznych novinách jej klient vždy zazvonil, aby mu prišla z načúvacieho aparátu vytiahnuť batérie. To nedokázal jeho trasľavými rukami a dovtedy, kým neprišla netušil ani, že sa majú cez noc vyťahovať, aby sa tak šetrila ich energia.

Všimla si, že jeho nechty sú perfektne  opracované rovnako na druhej ruke, hoci jej klientka na to použila len pilník na nechty.

Potom chcela ísť do spálne klientov, aby im dala deky ako vždy do postele, lebo im bývalo v noci chladno. Našla tam pani Gertrud, ako postele pripravuje sama. Do manželovej postele priniesla vyhrievací vankúš, na to dala perinu a ešte 4 deky. Opatrovateľka sa usmiala popod nos tajne pozorujúc starenku, avšak s veľkým obdivom, lebo ona tam dala toľko svojej lásky a obetavosti, ktorú dávno nezažila vo svojej práci.

- Dobrú noc, pani Gertrud, - ozvala sa, keď ju už videla všetko dokončiť a keď si ona líhala do postele.

***

Prešla asi hodina, keď začula hlasnú vravu. Potichu šla na schodište, aby začula, o čo kráča.

- Gertrud, ja ti ďakujem, že si mi posteľ pripravila, ale to nie je tak, ako to ja chcem,- nepotešil ju manžel.

Chcela vstať a ísť všetko napraviť, ale on povedal: - Nie, nevstávaj už. Ja jej zazvoním, nech mi to príde napraviť.

Nesúhlasila celkom, chvíľu aj odporovala, ale poznala manžela. Keď si niečo zaumieni nesmie mu odporovať, aby sa nerozkričal, lebo nemal načúvací aparát. V tú chvíľu už vchádzala opatrovateľka pýtajúc sa, či niečo potrebujú.

Pán Walter ukázal na posteľ. Bez ďalšieho vysvetľovania zobrala dve teplé ľahučké deky a položila na plachtu, potom vyhrievací vankúš, perinu a potom ešte 2 deky.

- Aj tú vlnenú kockovanú,- rozkázal pozorujúc ju.

Potom sa znova rozlúčili so želaním dobrej noci a ona ďakovala Bohu za týchto dvoch úžasných ľudí. Zaujímavé, že osud ju zavial tam, kde obaja boli narodení presne ako jej rodičia. Otec bol ročník 1922,  ako on a mama 1926, ako ona. Dávno už umreli, no jej chýbala starostlivosť o nich. Práve preto si našla túto prácu, ktorá ju tak veľmi napĺňala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku. Preferencie potvrdzujú, že tretina ľudí si ešte nevybrala.

EKONOMIKA

Časť severného obchvatu Prešova je o krok bližšie, NDS chystá súťaž

Výstavbu rýchlostnej cesty štát rozdelil na dve etapy.


Už ste čítali?