Joga a možné následky

Autor: Karolína Olšavská | 4.11.2016 o 17:45 | Karma článku: 6,70 | Prečítané:  1925x

Prečítanie článku „Kupčenie s jogou: Guruovi odovzdali dušu a telo“ z týždenníka Plus 7 dní, číslo 43 z 27. októbra 2016 ma vrátil do čias, kedy som cvičila jogu a zároveň som sa usilovala, aby sa nedostala do škôl.

Píše sa v ňom o sexuálnych škandáloch Svámí Mahéšvaránandu, ktorý žije a pôsobí od roku 1976 v dvoch jogových strediskách  vo Viedni, o jeho žiakoch a praktikách, o obdive politikov a sektárskych prvkoch.

Ako učiteľka materskej školy som sa dostala k cvičeniu jogy  o niečo skôr ako vznikla prvá metodická príručka pre učiteľov „Jogové cvičenia detí a mládeže podľa Systému Joga v dennom živote“.

Cvičenie jogy mi pomohlo so zdravotnými ťažkosťami, ktoré som v tom čase mala. Po úraze som nedokázala vzpriamiť  ramená a veľmi ma boleli. Trvalo to roky, no po pravidelnom cvičení mi do roka zmizli bolesti a ruky dokážem zdvihnúť, ako pred úrazom.

Napriek tomu, že som jogu cvičila, vôbec sa mi nepozdávalo, aby sa zaviedla vo vyučovaní  povinného predmetu telesná výchova cez projekt R.A.S.T. v nepovinnom predmete pohybová príprava na základných a stredných školách a napísala som v roku 2000 list vtedajšiemu ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, ktorý sa práve usiloval o jej zavedenie.

Odpoveď som nedostala, a tak som neskôr napísala ten istý list do Učiteľských novín, lebo tento zámer som videla ako ohrozujúci, keďže bol spojený s menom Svámi Mahéšvaránandom. Neskôr ma poprosili z rozhlasu o súhlas zverejnenia listu v relácii Kresťanské songy. Samozrejme, že som dovolila, lebo som tým videla väčšiu možnosť zastavenia tohto projektu. Dodnes neviem, či moje úsilie malo nejakú cenu, ale napokon prišlo usmernenie na školy, že sa ruší.

Prečo som sa tak snažila, hoci mi joga pomohla a hoci dodnes čerpám z kníh Svámidžiho? Spomínam všetko v liste, ktorý znova zverejňujem. No ešte neskôr som sa stretla so ženou, ktorá mi vyrozprávala svoj príbeh. Bola to Slovenka bývajúca vo Viedni. Kvôli zdravotným problémom začala navštevovať jogu a všade šla, kde sa pohyboval Svámí. On ju tak fascinoval, že sa snažila o osobný kontakt s ním. Všetko sa skončilo tým, že raz bola pozvaná v Bratislave do jedného bytu, kde sa nachádzal. Hovorila mi o nejakej žene, ktorá jej otvorila dvere, uviedla ju k nemu s tým, že si Svámí želá, aby si k nemu ľahla. Mala to byť veľká pocta a tým mala patriť medzi vyvolené. Čo sa odohralo, netreba popisovať. Pri odchode jej povedali, že ak o tom niekomu prezradí, v ďalšom živote sa narodí ako divá sviňa. Nepamätám si na všetky podrobnosti, no utkvelo mi v pamäti, že hovorila o tom, aká bola ním sfanatizovaná. Myslela si istý čas, že on miluje len ju a keď sa domáhala, aby sa dostala do jeho prítomnosti, začali ju odháňať, vyhrážať sa psychiatriou, kde sa napokon aj dostala.

Práve preto, že počas života som čítala o tom, ako fungujú sekty a rôzne cirkvi, nerada sa zaraďujem do nejakých skupín, ktoré fungujú na určitých vyznávaniach a práve preto, aby som upozornila na ich nebezpečenstvo, zverejňujem znova svoj list z roku 2000 (upozorňujem, že čítanie je ešte na štyri stránky  A4, takže len pre vytrvalých  :-) ):

Vážená redakcia,                                                                                                                         

prečítala som si článok p. Lichvárovej z 27. čísla UN a článok p. G.M. Timčáka – prezidenta Slovenskej asociácie jogy a nedalo mi, aby som nenapísala svoj názor aj ja – učiteľka materskej školy.

       Moja viera síce pramení  z katolíckej cirkvi, ale nie som aktívnou  kresťankou. Do kostola nechodím z viacerých dôvodov, ale v skutočnosti verím v Boha, každý deň sa s ním zhováram, lebo ho nosím vo svojom srdci a verím aj v Ježiša. Nechcem však písať o svojej viere a o svojom náboženstve. Rada by som napísať moje skúsenosti s cvičením jogy.

       Mnohí ľudia môžu cvičiť jogu aj niekoľko rokov, možno aj celé desiatky, no s pozadím sa nestretnú. Iní hneď pri svojom vstupe sa dajú ovplyvniť a začnú navštevovať rôzne semináre, kde sa už nielen cvičí, ale pri meditáciách predstavujú aj tváre ich svätých, ktorým ich svätosť neberiem. Cením si u nich dobro, ktoré vykonali pre ľudí, len sa mi zdá, že v stave relaxácie akékoľvek  hovorené slovo pôsobí na človeka tak, akoby bol pod vplyvom hypnózy. Človek sa dá potom  už ľahko ovládať, najmä ak hľadá, v čo vlastne má veriť alebo práve žije v rôznych problémoch, z ktorých chce utiecť.

      S jogou som sa stretla, keď som sa prihlásila na školské aktivity organizovanými bývalou školskou správou , pretože cvičenie jogy sa mi páčilo. Pravidelne som cvičila, cítila som sa veľmi dobre a dodnes mám názor, že cvičenie jogy je naozaj veľmi zdravé a človeku prináša vnútornú rovnováhu. No pritom myslím len na cviky.

      Moja učiteľka jogy mi raz ponúkla , či nechcem stráviť  víkend na seminári  Joga v dennom živote. Keďže som sa chcela zdokonaliť v cvičení, súhlasila som, pretože som chcela obohatiť svoje vedomosti a zaviesť ich do plánu  našej  materskej školy a projektu ,, Zdravá škola“. Zobrala   som so sebou aj dcéru a manžela, aby sa aj oni naučili cvikom, ktoré tak dobre pomáhali môjmu zdraviu. 

    Už tam som však zistila, že tu nejde len o cvičenie, ale o niečo viac. Keďže sa zaoberám neprofesionálne  psychológiou a kedysi som navštívila kurz hypnózy a autogénny tréning,  pochopila som, že v stave relaxácie, keď nám kázali predstavovať si veľkú záhradu, kde sa stretávame s učiteľom Maháprabhudžím -  jeden z učiteľov jogy, ktorého vyhlásili za svätého v Indii, ide o vniknutie do podvedomia tak, aby som čoskoro patrila medzi nich. Nedalo mi a ja som si predstavovala svojho svätého – Ježiša.

     Moji blízki i ja sme si urobili svoj názor. No napriek tomu som pokračovala v návšteve aktivít. Onedlho mi ponúkla moja učiteľka dovolenku na letnom seminári vedenom Paramhans Svámím  Mahéšvaránandom, ktorý bol poriadaný v Maháprabhudíp ášrame v Střílkach  na Morave. Je to miesto, kde sa stretávajú jogíni a záujemcovia o jogu z rôznych štátov  Európy. Ponuke som sa potešila a prijala som ju, lebo som sa chcela priučiť vareniu vegetariánskych jedál, pretože už niekoľko rokov nejem mäso. Nie preto, že ma o tom niekto presvedčil, alebo že by som patrila k nejakej sekte, ale jednoducho preto, lebo mi mäso prestalo chutiť.

      Prihlásila som sa ako karmajogín na týždeň do kuchyne. Môžem povedať, že organizácia v ášrame bola úžasne premyslená. Za dva týždne sa tam vystriedalo okolo 2000 ľudí. Časť ľudí mala možnosť dovolenkovať tu a vybrať si, ako budú svoj čas tráviť. Ja som patrila do tej skupiny, ktorá svoju dovolenku trávila prácou pre druhých. Niektorí sa prihlásili pracovať do práčovne, niektorí v záhrade, iní upratovali priestory ášramu, čo sme mali zohľadnené v poplatku za tento pobyt. Kým som tam bola, nezažila som žiadny incident. Ľudia sa správali k sebe veľmi milo.

    Prostredie bolo nádherné a ešte aj tie vtáčatá, čo poletovali v záhrade, sa pohybovali v blízkosti človeka akoby vedeli, že im nebude ublížené. Ja som prešla v kuchyni všetkými prácami – umývala som riady, pomáhala som pri čistení zeleniny a ovocia, vydávala som jedlo, nápoje. Pracovala som s ľuďmi, ktorí neovládali môj jazyk, ale stačil pohľad, mimika, či gestikulácia  - a my sme si rozumeli. V kuchyni sa muselo správať podľa vypísaných pravidiel, nesmelo sa zbytočne rozprávať, no mohli sme si spievať badžany – duchovné indické piesne.

      Doobedu sa cvičilo. Cvičenie bolo rozdelené pre začiatočníkov a pokročilých. Potom bolo posedenie s Paramhans Svámím  Mahéšvaránandom, ktorý denne po častiach  čítal jeden z najstarších eposov na svete – Rámájanam. Ešte pred začatím čítania odpovedal na  vopred napísané otázky zúčastnených, prípadne dával indické názvy mien tým, ktorí ho o to požiadali. Indickými menami sa potom medzi sebou oslovovali. Využila som raz voľný čas a napísala som aj ja jednu otázku , ktorá znela:                

      Svámí sa zasmial tejto otázke a odvetil : ,, Pravdaže, môžeš si predstavovať koho chceš, trebárs aj ukrižovaného Krista na kríži.“ Jeho odpoveď i úsmev mi vyznievali sarkasticky a akoby sa za nimi skrývalo: ,,Môžeš si predstavovať, ak vydržíš naše presviedčanie, našu silu.“ V tú chvíľu sa zo svätca stal pre mňa obyčajný človek, ktorý je síce múdry, vie ovládať masy, ale pre mňa už  nič neznamenal.

      Po večeri sa chodilo so Svámím na prechádzky  zbierať bylinky, využívané na druhý deň v kuchyni  a potom sme sa stretávali na ,,satsangoch” , čo znamená spojenie s pravdou , dobrá spoločnosť, spoločenstvo spravodlivých; duchovné zhromaždenie vedené svätcom. V tomto prípade duchovné zhromaždenie. V miestnosti, kde sa konalo, bola nejaká nádoba, odkiaľ sa chodili posväcovať zúčastnení. Ďalej tam boli obrazy indických svätcov. Na pokyn Svámího muži  každému rozdali posvätené jedlo – sušené ovocie a oriešky,  za čo sa im poďakovalo sklonením hlavy a indickým ďakujem. Na zhromaždení nám premietali  filmy o týraných zvieratách po častiach a potom sa spievali badžany. Udivovalo ma, ako sa ich mohli naučiť títo ľudia naspamäť také veľké množstvo. Mnohí spievali a textu vôbec nerozumeli. Piesne boli rytmické, krásne, môjmu uchu lahodili, no napriek tomu, ja by som rada počula aj našu duchovnú pieseň. V tvárach ľudí som videla nie obyčajný  obdiv, ale sfanatizovaný. Mnohí akoby boli v tranze. Hľadeli na Svámího ako na Boha s úsmevom, ktorý mali na svojej tvári od začiatku až do konca. Všimla som si akú úžasnú úctu mali voči nemu. Keď prichádzal, ich pohľad i telo sa otáčali  jeho smerom, pokým si nesadol. 

        Ak mal niekto narodeniny alebo sa chcel niekto zosobášiť, oznámil to všetkým a dotyčných obdaroval niečím. Ostatní svoju radosť vyjadrili potleskom a úprimným  úsmevom. Niečo mi však na tom zhromaždení prekážalo. Pri pohľade na všetkých okolo, sa mi stále viac a viac zdalo, že tu ide aj o vmanipulovanie človeka do náboženstva. Dokazoval mi to aj jeden z článkov časopisu Joga v dennom živote, kde som si prečítala, že boh Šiva je ochranca a zakladateľ učenia jogy. Uvedomila som si, že po prijatí mantry ľudia začínajú byť manipulovaní a zároveň sa musia zaviazať vernosťou svojmu učiteľovi. A tu sa už cvičenie jogy začalo spájať s náboženstvom. Napriek svojím dobrým pocitom, napriek tomu, že to bola jedna z mojich najlepších dovoleniek, lebo som si skutočne dobre oddýchla, napriek tomu, že som videla skvelých ľudí, nehodlám sa stať pokročilým jogínom a prestala som navštevovať aj  organizovanú jogu. Netvrdím, že by som nechcela stráviť ešte raz takúto dovolenku, lebo naučila som sa tam tiež mnohému užitočnému , ale pre viacerých, ktorí nevedia, kde sa zaradiť, by sa mohla takáto dovolenka skončiť ovládaním ich vnútra. Možno je v ich náboženstve rovnako veľa pravdy ako v mojom, ale ja som človek, ktorý  už nechce vymieňať náboženstvo za iné.     

         Nie, vôbec nie som proti hinduizmu, ani proti inému náboženstvu, len sa mi nezdá prirodzené jogu  s náboženstvom zavádzať do našej kultúry, do nášho prostredia.  A som proti tomu, aby sa zavádzal do školského systému akýkoľvek projekt s jogovými cvičeniami a stal sa povinným pre všetky deti, nehľadiac na to, či s tým súhlasia rodičia alebo nie.  Ak stojí v pozadí za projektom  pán Paramhans Svámí  Mahéšvaránanda, vôbec si nemyslím, že mu ide len o to, aby náš národ  bol psychicky, fyzicky a duševne zdravý, ale aby časom  išlo za ním čoraz viac a viac prívržencov jeho náboženstva.  Kto neverí, nech sa prihlási na pobyt v ášrame v Střílkach a nech sa pokúsi pozorovať prostredie i ľudí. Možno potom pochopí, že joga nie je len o cvičení. Mám pocit, že po úspešnom zavedení jogových cvičení, by sa uvažovalo aj o postavení podobného ášramu ako v Střílkach a na našom  malom Slovensku by sa začal rozvíjať hinduizmus. Duchovno našich ľudí nech je radšej pod vplyvom našich  hlavných cirkví. Čím ich bude menej, tým bude väčšia šanca, že tu bude medzi nimi panovať menej nenávisti a my budeme žiť pokojnejšie. Pán Paramhans Svámí Mahéšvaránanda napísal pre nás Európanov niekoľko kníh. Jednou z nich je ,, Joga v dennom  živote“. Vypracoval v nej  (citujem z knihy zo ,,Slova o autorovi“ –  MuDr. Věra Doležalová, CSc.) metodický postup pre telesné a dychové  cvičenia, aby boli blízke mentalite západného človeka, bez toho, aby čokoľvek  uberal  z ducha klasickej indickej hathajogy. Nazval ju zámerne ,, Joga v dennom živote“, aby zdôraznil, že sa nejedná len o telesné cvičenia, ale o harmonické zapojenie jogy do každodenného života človeka a jej pravidelný vplyv na rozvoj všetkých zložiek osobnosti.

      Vo svojich počiatočných štádiách precvičuje hata joga pohybový systém, pôsobí na rôzne telesné orgány, lepšie prekrvuje, a tak zabezpečuje ich lepšiu činnosť. Podobne ako aj iné telesné  cvičenia a pohyb vôbec. Robí telo štíhlejším a pružnejším. Joga teda v prvej fáze skutočne pôsobí zlepšenie fyzickej kondície, a tým aj psychického stavu. No keď začíname vstupovať do meditácií, kde sa majú predstavy zlúčiť so svätcami z Indie, začíname sa stávať médiami hinduistov, bez toho, aby sme to len tušili.

      Niektoré cviky z jogy som prebrala. Cvičím  ich s deťmi, ale zásadne nepomenovávam a už vôbec nevyslovujem slovko joga. Relaxácie používam  také, aby vyjadrovali náš spôsob života. Takýmto postupom  by som si dovolila prebrať to, čo je pre nás i pre našu generáciu vyhovujúce. Nič viac. Ak záleží svámímu  Mahéšvaránandovi na zdraví nášho národa isto sa nenahnevá, že si beriem od neho to, čo je pre naše deti,  našich ľudí do týchto podmienok dobré a vhodné, no pritom ho nespomeniem. Vďaka mu za to.

***

       Som už dôchodkyňa a od čias, kedy som napísala tento list po 1. krát  uplynulo 16 rokov, no ja vždy, keď ma začne bolieť koleno, miesto návštevy ortopéda, aby mi pichol injekciu za 25 €, začnem radšej cvičiť každé ráno zostavu z knihy Joga v dennom živote a musím povedať pravdu, že vždy mi pomôže.

       Takže ja proti joge celkom nebojujem, uznávam ju do tej miery, pokiaľ sa netýka sektárstva a  zneužívanie ľudí...Že som falošná, dvojtvárna? Myslím si, že nie. Len využívam prvý dobrý úmysel tých, ktorí správny cieľ zmenili na ovládať duše iných.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

KOMENTÁRE

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

KULTÚRA

Besson sa chytil do vlastnej pasce. Valerian nič nové nepriniesol

Najviac dostane ten, kto nič nečaká.


Už ste čítali?