Raffaelline „žiariace“ oči a lazane

Autor: Karolína Olšavská | 28.11.2010 o 12:05 | (upravené 28.11.2010 o 19:02) Karma článku: 9,93 | Prečítané:  1677x

Počas môjho veľkého voľna opatrovateľky som zašla aj k dcére, ktorá kotví v Taliansku. A tu som spoznala úžasnú osôbku. Ona mi padla do oka vlastne už pred rokom, ale teraz bola viac otvorenejšia, prítulnejšia a keď som sa na ňu kedykoľvek pozrela, mala som pocit, že priestor okolo nej silno žiari.

O kom je reč? O mojej svatke. Má 82 rokov a za sebou neľahký život. Jej veľmi dobré zdravie ohrozuje len slepota, ale aj tento fakt zvláda v pohode. Humor z nej len tak sršal a napriek tomu, že som jej nerozumela ani slovo po taliansky, vnímala som ju celou dušou a tak sa mi párkrát podarilo uhádnuť, o čom  hovorila. Zistila som to po dcérinom preklade. Z jej slepnúcich očí vyskakovali žiariace plamienky a z úsmevu úžasná nálada.

Zatúžila som naučiť sa od nej pripravovať lazane ich tradičným spôsobom. Mala som predstavu, že to bude zapekaná cestovina so smotanou, zeleninou, či mäsom. Ale oni tu lazaňami nazývajú vlastne široké rezance podávané napríklad s hráškom duseným v paradajkovom pretlaku (ktorý Raffaella tiež varí doma), posypané syrom.

A tak som sa šla učiť. Posadila som sa na stoličku v jej kuchyni a sledovala každý jej pohyb, každé gesto. Pri pohľade na ňu, nič nehovorilo, že má už 82 rokov. Neustále rozprávala a pracovala. S obdivom som hľadela na valček obrovských rozmerov mihajúci sa v jej rukách. Zdalo, že skôr pohládza cesto a to sa stávalo väčšie a väčšie, tenšie a tenšie.

1.JPG

 

2.JPG

 

4.JPG

 

5.JPG

Hovorila o rodine, o ľuďoch z dediny a o všeličom. Pozrela som na moje ruky a na jej. Nuž, čo vám poviem! Moje žilnaté s vysušenou pokožkou a jej mladistvé, pekné, koža napnutá bez väčších známok staroby. Rovnako to bolo s pleťou na mojej tvári a na jej. Darmo dostávam drahú kozmetiku na každé Vianoce a každý môj sviatok v kompletnej zostave - čistiace mlieko, čistiaci gél, denný krém, nočný krém, kapsule omladzujúce a vyhladzujúce pleť, očný krém, mne nepomáha aj keď je za hriešnu cenu.

 

6.JPG

 

Spracovanie cesta trvalo takmer hodinu, aby dosiahlo potrebnú veľkosť aj hrúbku. Takmer hodinu nevšedného rozprávania. Potom sme sa s dcérou vzdialili s dobrým pocitom. A keď cesto trošku obschlo, opäť nás zavolala, aby nám ukázala, čo robí ďalej.

7.JPG

 

8.JPG

Bol piatok a my sme boli pozvané na obed k nej. Nuž, musím povedať, že som si na lazaňách fantasticky pochutila. Musela som si ešte trošku nabrať, neodolala som.

9.JPG

Dobrota, ktorou sa zaliali lazane.

10.JPG

11.JPG

O chvíľu pribehla vnučka zo školy. Pozdravila sa s ňou a sadla za stôl. Vzťah Raffaelly a vnučky nie je pokrvný, ale len adoptívny. Raffaella so žiariacim úsmevom sledovala vnučku, obracala sa za ňou a ja som vedela, že jej patrí možno viac. A ja s úsmevom hľadím na ne a teším sa z tohto poznania. Ešte nedávno bola táto žena akási zatrpknutá z prežitých  životných zranení. Porodila troch synov, jeden umrel, keď mal len 16 rokov, lebo ho včas neoperovali na slepé črevo, druhý syn ohluchol po vakcinácii a potom zas manžel umrel... Myslím, že jej chýbala ženská duša, dcéra, či vnučka. Život jej to nedoprial, ale predsa...

Moja dcéra, tak sa zdá, akoby sa jej stala veľmi blízka. Akoby jej ju nahradila. A o vnučke ani nehovorím. Prezradil to pohľad, ktorým na ňu hľadí. Tajne jej vraj necháva otvorené dvere, aby k nej zavítala zo školy bez zvonenia, kupuje jej všelijaké dobroty a rozmaznáva ju tak, ako ju nemám možnosť rozmaznávať ja.

 

12.JPG

Po celý čas hľadela na ňu ako sa kŕmi lazaňami, ako triedi hrášok, aby ho zjedla na koniec. Pripravila jej k nim obľúbený nápoj... A ja zas hľadím raz na jednu, potom na druhú a rozmýšľam:

Ako to je v tomto živote zariadené? Ja som stratila rodičov a neustále si ich niekým nahrádzam, umrelo mi dieťa aj to som si nahradila ďalším človekom. Umrela mi sestra i brat a ja si v každom priateľskom vzťahu hľadám súrodenecký vzťah.

Raffaella celý život tiež hľadala niekoho a keď sa tak na ňu pozerám, na jej šťastnú tvár, našla si moju dcéru i vnučku.

Osud sa s nami niekedy zvláštne pohrá...

Za tých pár dní sme sa my dve mimoriadne zblížili. Na budúce som si naplánovala, že ma bude učiť pliesť ponožky, aby som ich mohla pliesť tak, ako ona svojim synom a teraz aj mojej dcére a vnučke. Budú hriať presne tak ako Raffaelline, ktorá do nich vpletá nekonečnú lásku.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto z daňových zmien získa viac a odkedy? Pozrite si prehľad

Zmení sa daň z príjmov 
aj nezdaniteľné minimum.

Kým nerobil hudbu, topil sa. Raper Dave vyhral ceny Mercury

Albumom Psychodrama mení britský rap.


Už ste čítali?