Láska až po hrob 2

Autor: Karolína Olšavská | 4.10.2016 o 16:26 | (upravené 13.10.2016 o 21:17) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  619x

Láska detí voči rodičom a zdravé vzťahy v rodine veľmi pomáhajú pri ich zdravotnom stave. Ešte minule sedela staručká Gertrud často s neprítomným pohľadom, striedajúc svetlé chvíľky prespiac 18 hodín denne.

Striedavé návštevy detí a vnúčat k odborníkom vyžadujúci jej stav a nastavenie správnych liekov ju však úplne zmenili. Možno to bolo dočasné, ale jasné okamihy, ktoré trávila opäť s manželom, priniesli všetkým úľavu.

Opäť sedela oproti manželovi za pracovným stolom, ktorý sama dala do poriadku. Vytriedila noviny, korešpondenciu, zbytočnosti. Každý deň sa musela tým zaoberať, lebo stôl bol naozaj preplnený. Zrejme ako žena v domácnosti sa starala aj o korešpondenciu manžela, pomáhala mu písať listy a robila mu vlastne jeho sekretárku. Bolo to vidno z jej pohybov, myslenia.

S hygienou, či obliekaním si už nedala pomáhať a silou mocou bojovala, aby jej opatrovateľka nezasahovala do istých vecí. Dávala jej to jasne najavo, stačilo povedať slovíčko ďakujem, čo znamenalo: Ďakujem, poradím si sama, môžete ísť.

Už nespávala 18 hodín denne, začala viac a viac komunikovať po telefóne s ľuďmi, objednala pre seba a manžela kaderníčku, komunikovala s fyzioterapeutkou, ktorá jej mala chodiť pomáhať zvládať dokonalejšie ešte jej pohyb.

***

Bolo 9.30 a jej sa nechcelo vôbec vstávať. On vstával vždy medzi 7.00 – a 7.30  a hoci mal 94, všetko od samého rána mal vyrátané ako hodinky.

Zavrel sa do kúpeľne a 15-20 minút cvičil. Potom sa vrátil do spálne, zobral si fľašu s močom a šiel si ju vyliať. Umyl sa, obliekol a medzi 9.00 a 9.30 si sadal za stôl k raňajkám, ktoré začali a končili modlitbou. Ak Gertrud nesedela za stolom, šiel ju zobudiť sám. Preberal ju zvonivým láskyplným spevom: Moja milá Gertrud poď už vstávať. Ty si tá najmúdrejšia, najmilšia a najkrajšia Gertrud, som vďačný Bohu, že Ťa mám...

A ona vykukla spod periny strapatá, cudne stlačiac perami, aby nebolo vidno, že si nestihla založiť zuby a zakryjúc si tvár zvolala: - Prosím, ešte 5 minút, Walter.

Otočila sa nabok a vychutnala posledné sladké minútky. Potom vstala veľmi hybko a opatrovateľka sa spoza dverí len tak pozerala, kde sa podela klientka z jej predošlého turnusu. Je možné, aby sa v tak krátkom čase (20 dní)  jej zdravotný stav takto zmenil? Predstavila si, čo by sa stalo, keby si nikto z jej rodiny nenašiel čas na ňu. Keby jej nenastavili správne lieky...

***

- Nechceli by ste ísť s nami do kostola v nedeľu? Máme pekného mladého  kňaza,- opýtala sa so žiarivými iskričkami v očiach opatrovateľky.

- Veľmi rada, len vôbec netuším, ako by sme to zrealizovali. Objednáme taxík ako ste to urobili minule s mojou kolegyňou? Lebo ísť vaším autom a dať doň ešte invalidný vozík, postarať sa o dvoch ľudí, jedného na vozíku... no neviem. Na to si ešte netrúfam,- odvetila váhavo opatrovateľka.

- Walter, bude ti prekážať, keby sme my dve šli do kostola na našom aute a ty by si ostal doma? Veď si naposledy aj tak nič nerozumel, -opýtala sa toho, ktorý ju neustále miloval ako pred 70-imi rokmi.

- A nemôžem ísť predsa s vami? zaprosíkal.

- Ten invalidný vozík bude problém. Museli by sme si zas objednať taxík. Ale veď ti všetko porozprávam, ako bude, koho stretnem,- utešovala ho.

- Tak dobre, ostanem doma. Budem trošku pracovať, čítať,- odpovedal nie celkom spokojne a presvedčivo.

Jednoducho mu chýbala a musel na ňu myslieť každú chvíľu a možno sa ani na prácu nevedel sústrediť, keď odišli. Gertrud je proste jeho jediná.

***

- Gertrud, dnes si sa pekne učesala. Si pekná, -ozval sa s ohromným komplimentom pri raňajkách.

- Milý Walter, budeš vidieť potom aký bude rozdiel, keď príde zajtra kaderníčka...

***

-Čo idete robiť? otočila sa k opatrovateľke.

- Ja dnes mám na pláne ísť na nákup a vy?

- Dnes idem písať listy, lebo mám veľa nevybavenej korešpodencie, - odpovedala s toľkým sebavedomím a istotou.

List písala niekoľko dní na stránky z bloku a keď ho konečne dopísala, rozhodla sa ho ísť poslať. Bolo pred obedom, keď si ho vložila do kabelky, obliekla sa a oznámila doma, že ide na poštu.

Opatrovateľka na ňu hľadela s otvorenými ústami, či to naozaj myslí vážne.

- Ale dnes je sobota, pani Gertrud,- napadlo ju povedať.

- Walter, naozaj je dnes sobota? neveriac sa obrátila na manžela.

- Veru, moja milá Gertrud, dnes je naozaj sobota,- povedal jej ukážuc na deň v kalendári.

Hľadela smutno raz na neho, raz na kalendár a začala sa vyzliekať, hovoriac opatrovateľke:

 -Takže v pondelok, pôjdeme autom na poštu.

***

Keď prišiel ten deň, ona veru nezabudla, že list má zaniesť na poštu. Opatrovateľka vzala pre istotu invalidný vozík jej manžela do auta a keď ju chcela od parkoviska posadiť naň, hrdá klientka sa neveriacky a začudovane na ňu pozrela a povedala: - Ja nejdem na vozíku. Ideme pekne pešo.

Pani pri okienku na pošte sa pozrela na list a opýtala sa, kde ide list,  hoci na celej obálke bola veľkými písmenami  napísaná adresa. Starenka udala miesto krajiny, potom ešte číslo mesta a keď prišlo k plateniu a ona začala obracať kabelku hore nohami hľadajúc peňaženku, opatrovateľka vytiahla peniaze určené na nákup, aby pomohla v tejto trápnej situácii klientke.

Vonku sa jej nekonečne ospravedlňovala za trapas, ktorý zažili a nakupovať už nevládala ísť:

- Dnes už nakupovanie s vami nezvládam. Zavezte ma domov a po obede pôjdete sama.

Opatrovateľka sa chápavo usmiala a súhlasila a obe boli nadmieru spokojné, že zvládli takú nesmierne veľkú úlohu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?