Láska až po hrob

Autor: Karolína Olšavská | 1.9.2016 o 14:40 | (upravené 14.9.2016 o 21:45) Karma článku: 8,95 | Prečítané:  1115x

Sedeli za stolom, občas pozrúc na seba, žujúc chlieb s maslom a džemom, zapíjajúc kávou -tradičnými rakúskymi raňajkami. On mal 94, ona 90. On ešte samostatný, neustále pracoval pri pracovných stoloch, ktoré mal pre istotu dva.

Oba boli plné, novín, listov a možno nepotrebných veci, ale on ostal stále pracujúcim  doktorom profesorom. Ešte stále mu chodila pošta vo veľkom množstve.

Ona už mala celkom iný svet, v ktorom nevedela niekedy vytvoriť súvislú vetu, alebo odpovedala na otázku nečakanou odpoveďou.
Niekedy sa pohybovala drobučkým neistým krokom, inokedy sa prechádzala bytom ako generál veľmi rýchlo, rozháňajúc sa rukami. Niekedy nevedela, kde je, čo tam robí a čo má robiť, pýtala sa prečo už nemôže ísť domov, hoci doma bola.
Jej domácnosť bola naozaj perfektná na jej vek a bolo vidno, že mala v nej dlho zaužívaný systém, ale po páde z rebríka a zanedbaním volania rýchlej pomoci, to s ňou šlo dolu vodou.
Potrebovali niekoho, kto im prinesie trosku tepla do domácnosti, človeka, čo bude za nich myslieť, čo im pomôže pri tvorbe ich programu. Napriek tomu, že mali svojich úžasných blízkych, ktorí chodili s nimi po doktoroch, zariaďovali isté veci, potrebovali, cudzieho človeka, ktorí im bude dočasne rodinou a odprevadí ich na ich poslednej ceste.
A hlavne dá im istotu, že je pri nich, keď zavolajú haló, haló...

***

Bolo niečo pred druhou v noci. Cítila plný mechúr. Nezasvietila svetlo, aby nerušila manžela a šla potichučky. Nestihla to. Čo sa to s ňou robí? Mala na sebe plienkové nohavičky, vložku. Na čo jej to je? Kým si ich dávala dole, moč stekal v kúpeľni po pyžamových nohaviciach na podložku. V tme nahmatala balík niečoho. Boli to podložky na posteľ. Všetky rozhádzala, kým sa dostala k vložkám. Stiahla si pyžamové nohavice, precízne vystrela na radiátor. Zúfalo si založila niečo medzi nohy a ponáhľala sa z kúpeľne cez veľkú halu na WC. Jeden krok, dva a...ocitla sa na zemi, aká bola dlhá a široká. Mäkký hrubý koberec stlmil náraz.

Nie, nebudem kričať. Ani za svet, musím vstať sama, veď vstať je nie predsa ťažké. Nebudem volať tú cudziu osobu. Nesmie tušiť, že som už nie to, čo kedysi.

Ležala tam asi 5 minút, lebo opatrovateľka síce počula buchot, ale v dome sa nevedela ešte pohybovať, nevedela, kde sú svetlá na schodišti a možnosti boli dve – možno spadla palica jej klientovi a nechcela vyrušovať. Vyšla zakrádajúc sa po schodišti, poslepiačky dotýkajúc sa zábradlia a načúvala. Žiadny hlas, žiadne kričanie o pomoc, iba dýchanie. Ešte chvíľu načúvala a potom sa rozhodla. O jednom vypínači predsa vedela. Bol za schodišťom, takmer pri kuchynských dverách.  Keď zasvietila, videla vystretú klientku, odspodu do pol pása zoblečenú, zmätenú a pýtajúcu sa: - Čo sa to so mnou deje? Také sa mi ešte nikdy nestalo!

Opatrovateľka ju postavila, v kúpeľni dala do poriadku a v tichosti ju uložila do postele k manželovi, ktorý spal hlbokým spánkom a o ničom netušil. Darmo mal pri sebe zvonček, na ktorý by mohol zazvoniť.

***

Bolo ráno, opatrovateľka pripravovala raňajky a on otvoril balkónové dvere dokorán a volal na spiacu manželku držiac sa rolátora: - Čerstvý vzduch, čerstvý vzduch...

Ona otvorila oči a on sa jej prihovoril:

- Čerstvý vzduch moja milá Gertrud. Poď už vstávať, čakajú nás raňajky na stole. A keď sa posadila a on ju začal dvíhať z postele, opatrovateľka sa rozbehla k nim, aby jemne odstrčila toho, čo sám potreboval pomoc.

***

Sedeli oproti sebe dojedli raňajky a ona sa dotkla jeho ruky a povedala: -Walter, čo ideš robiť?
Mám nejakú prácu, ale ty si môžeš sadnúť ku mne do obývačky a môžeš si počítať niečo, poprezerať.
Povedal to s toľkou láskou, obaja sa pohladili a postavili sa každý k svojmu rolátoru, aby prešli do vedľajšej miestnosti.

***

Kým opatrovateľka zišla do práčovne a dala prať novú várku bielizne, ona zašla do kuchyne. S niečím si nevedela rady. Bola zúfalá a hanbila sa. Nestihla zájsť na WC a potreba bola v plienkových nohavičkách. Lenže ona to tam nechce a nechce. Čo s tým? Otvorí teda dvierka na kuchynskej linke a hodí to do smetného koša. Ruky strčí do drezu, kde sa nachádzajú riady na umytie. Opláchne si ruky a odchádza na WC, aby dokončila potrebu. Zápach roznášajúci sa po byte dokonale vyrobil predstavu u opatrovateľky, čo sa asi udialo. Gumené rukavice a hodina práce. Dezinfekcia. Je po zápachu. On ani nepostrehol, že jeho Gertrud mala problém.

***

Bol obed. Obaja sedeli za stolom oproti sebe a mali pred sebou taniere plné chutného jedla. Pri nich misky so zeleninovým šalátom. Ona si svoj rýchlo zjedla a potom si pritiahla jeho. Milovala zeleninové šaláty od času, keď prišla opatrovateľka. Tá to postrehla a povedala jej: - Tento šalát patrí vášmu manželovi. Mali ste každý svoju časť a aj on potrebuje mať vitamíny.

Ona sa smutne zatvárila, chvíľu si preťahovali šalát, no on to napokon vzdal a povedal jej s láskou: - OK, vezmi si aj ten môj.

A občas sa natiahol, aby si na vidličku napichol z jeho misky paradajku, či uhorku.

***

Bolo 12.30. Ich syn zobral mamu do nemocnice na röntgen.

14.00 – on volá synovi, kde sa nachádzajú. Ozve sa mu automatický hlas.

15.00- otvára vonkajšie dvere dokorán, hoci inokedy ich neustále zatvára.

16.00 – smutný poprosí o kávu s koláčom.

16.10 - zavolá syn , že sú konečne vybavení a o pol hodinu sú doma. Poteší sa a kávu s koláčom necháva na potom.

16.45 sedia už všetci spolu a pochutnávajú si na chutnej jablkovej štrúdli a voňavej káve. Ona má chuť ešte na ďalší kúsok a chce si zapichnúť posledný z jeho tanierika. On jej prisúva tanierik, aby sa jej to lepšie podarilo...

***

Po večeri sa jej chce už spať. On sa poberá pozerať jeho pravidelné TV noviny od 19. -20. hodiny.

 - Gertrud, nechoď spať, prosím. Poď si pozrieť so mnou TV noviny, - volá ju.

Poslúchne ho, ale sú tam správy z Talianska – zemetrasenie, mŕtvi, zrútené domy. Je to pre ňu strašné, a tak odchádza, vraj aby sa jej to nesnívalo.

- Dobrú noc, Walter. Budeš ešte dlho? Ja už odchádzam, a ty sa ponáhľaj ku mne,- rozlúčila sa s manželom opierajúc sa o opatrovateľku, ktorá sa stala pre ňu votrelcom, lebo menila jej domácnosť, pozerala do zásuviek a do skríň, vstupovala im do každej miestnosti, siahala jej na veci, ktoré boli tabu aj pre ich vlastné deti. Dotýkala sa jej. Tej, ktorá bola taká samostatná aj v starobe, a ktorá všetko zariaďovala - lieky pre manžela, viedla auto ešte donedávna,...

A ona napriek tomu, že jej za všetko ďakovala a usmievala sa na ňu, zatiaľ ju neznášala, ale potrebovala ju.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?