„Exkluzívny“ rozhovor na „exkluzívnu“ tému alebo Má náš štát rovnaký meter na opatrovateľky v domácnosti?

Autor: Karolína Olšavská | 30.6.2015 o 22:11 | (upravené 30.6.2015 o 22:22) Karma článku: 9,32 | Prečítané:  1613x

Pani Emília má 42 rokov, dve deti vo veku 17 a 7 rokov a od 28.opatruje svoju babku, teda už 15.rok. S manželom si ju zobrali k sebe do 3-izb.bytu. Z práce bola nútená odísť, aby sa mohla o ňu plnohodnotne postarať. Toho času má..

...babka 85 rokov, je po mozgových porážkach, ležiaca, má obidve nohy vysoko amputované a je plne inkontinentná. Najnovšie sa boria s fistulou z nefunkčnej  hnisajúcej obličky v tele, ktorú už nechcú operovať pre vysoký vek a riziko úmrtia. 

***

Pani Emília, prečo sa vlastne staráte o svoju babku? Nie je Vám ľúto tých rokov, ktoré ste museli obetovať  a vzdať sa práce a vlastne svojho osobného života?

Svoju babku ľúbim. Keď ostala po porážke ležiaca, rozhodli sme sa s manželom o ňu postarať, bola už vdova a na Slovensku nikoho z rodiny, okrem nás, nemala. Lekári jej nedávali veľa času a my sme chceli, aby dôstojne dožila v kruhu rodiny. Rada sa o ňu starám. Manžel ma plne podporuje a pomáha mi, deti vyrastajú v prostredí, kde si navzájom  pomáhame. Nikdy som neľutovala, že sa o babku starám. Nie je mi ľúto tých rokov, urobila by som to opäť  znova, veď rastiem nielen ja, ale i moja rodina v tých pravých hodnotách ako je pomáhať si, darovať svoj čas, lásku, pomocnú ruku, obetovať sa pre milovanú osobu, ktorá mi veľmi veľa v živote dala od malička.   Vlastne pracujem pre svoju rodinu a verím, že sa mi to na mojich deťoch vráti :-). I naše manželstvo je silné, máme spoločný cieľ a tomu sme podriadili v živote veľa - doopatrovať babku. Čo ma ničí celé tie roky je, že dostávam 95 € ako príspevok za opatrovanie rodinného člena a stále to klesá. Podľa tohto štátu to nie je práca a z toho vyplývajú i nevýhody týkajúce sa dôchodku a odvodov. Nemala som nárok na materskú dovolenku. Päť rokov za pána Dzurindu mi nešlo ani do dôchodku. Ako rodina si celé roky finančne nepolepšíme, čím samozrejme trpíme. Nemôžem od babky odísť pracovať. Veď kto by jej plienky vymieňal?

V akom stave bola vlastne na začiatku Vaša babka, keď ste ju vzali k sebe? Bola počas tých 15 rokov u vás doma aj niečím osožná?

Babka bola po mozgovej príhode plne pripútaná na lôžko. Postupom času sa učila rozprávať, hýbať, najesť - bolo ju treba kŕmiť, učesať, robiť všetky základné potreby, cvičiť s ňou. Po roku, ako sme si ju vzali k nám dostala gangrénu a prišla o prvú nohu. Museli jej ju na 3x amputovať. Babka nechcela žiť, vzdávala to. Na ďalší rok prišla o druhú nohu. Ale práve vďaka tomu, že bola u nás a žila medzi nami, to ju naštartovalo. Dávali sme jej najavo, že je ešte osožná, že má pre koho žiť a môže ešte toho ona pre nás veľa urobiť. Babka celý život nádherne štrikuje a moje deti chodia od malička vyštrikované, čo robí doteraz. Hráva sa s deťmi človeče, karty, kreslí si a robí iné veci. Prežívame spoločne sviatky a všetko, čo príde do našej rodiny, bolesti i radosti. Najťažšie roky boli, keď ju bolo potrebné dostať sa z depresie a naučiť ju,  znova chcieť žiť. Fantómové bolesti jej zostali. A keďže starne, stále s  niečím bojujeme a riešime.

Kedy vlastne oddychujete za týchto okolností?

Je to všetko  veľmi, veľmi náročné. Nemôžem zavrieť dvere a ísť domov, ako z práce. Aj v noci k babke vstávam, keď treba. Len moje deti ma vytrhávajú z denného náročného stereotypu a dávajú mi možnosť oddýchnuť si pri športe a v prírode. Ale i to je časovo ohraničené.  

Ako sa cítite v roli opatrovateľky rodinného príslušníka?

Cítim sa spoločnosťou, štátom nedocenená, nedôstojne až ponížená.... A pritom je to veľmi psychicky náročná práca, trvajúca 24 hodín celé roky. Keď som išla rodiť dcéru, babku som bola nútená dať do domova dôchodcov. Dôchodok jej nestačil, doplácali sme . Samozrejme mi odobrali príspevok, čo som musela neskôr nanovo vybavovať,  ale podstatné je, že opatera nebola zďaleka taká,  ako doma. A mne za toto všetko dá štát 95 €? A stále to klesá!

Pre Vášho manžela je babka celkom cudzí človek. Máte u neho skutočne podporu na jej opatrovanie?

Áno, mám a veľkú, od samého začiatku. Zažil niečo podobné ako dieťa vo svojej rodine, preto má pochopenie.“ Veď nevieme ako my skončíme a akí budeme“- to sú jeho slová. Vždy povzbudil a podporil, pomohol.  Manžel sa veľmi snaží, aby nás uživil.  Pre lásku k blížnemu trpíme a pritom by stačilo opatrovanie babky kvalifikovať ako prácu a bola by som spokojná aj s minimálnou mzdou. Veď som obetovala najlepšie roky, mala som rozbehnutú kariéru, ale toto je správne rozhodnutie a zopakovala by som ho znova.  Len prečo si to vláda neváži a neocení to? Aj oni raz budú potrebovať opatriť a dôstojne dožiť. A je ideálne byť v kruhu rodiny. Ak sa k tomu niekto podujme a obetuje z rodiny, je to len z lásky.  Oveľa viac ľudí by to rado robilo, keby boli ohodnotení aj mzdou.

Aký máte názor na to, že ženy odchádzajú pracovať ako opatrovateľky do zahraničia?

Prečo by ženy mali chodiť opatrovať starkých napríklad do Rakúska, keď by ich mohli opatrovať tu na Slovensku a v rodinných podmienkach? Nemuseli by sme platiť domovy dôchodcov a množstvo všeličoho popritom. Nebolo by to šetrenie "štátnych peňazí"?  Nie každý má na domov dôchodcov. Rodiny by sa nerozvracali, ale upevňovali a podporovali v tých pravých hodnotách. Mnohé ženy majú doma svojich rodičov, no pre nedocenenú prácu odchádzajú do zahraničia na dva týždne a potom, keď sa vrátia, starajú sa ešte aj o nich. Iné opúšťajú rodiny, aby ich mohli zabezpečiť, lebo manželia si nevedia nájsť prácu. Už dávno nie je tak, že muži sú oporou celej rodiny po finančnej stránke. Česť výnimkám.

Ako Vašu starostlivosť znášajú Vaše deti?

Naše deti od malička vyrastajú s babkou, príde im to normálne... A museli sa naučiť, že keď „riešim“ babku, prebaľujem ju, majú to rešpektovať a počkať. Pomáhajú aj oni, napríklad priniesť obed babke, odniesť taniere a také drobné veci. Máme  šikovné deti.  Syn sa výborne učí na gymnáziu a 7-ročná dcéra je športovo nadaná. Ako by bol hriech nepostarať sa o babku, takisto by bol hriech nepodporovať deti v ich šikovnosti. Ale povedzte mi z čoho ich ja môžem podporiť? Z 95 €?  Čo im dávam a vidím v tom výhodu je,  že nenosia kľúče od domu na krku. Som tu pre nich plnohodnotne. Rodine zabezpečujem kompletný servis :-) . Robím krb domova! :-)

Vo viacerých mestách sú poskytované opatrovateľské služby za pomoci rôznych projektov. Mohli by ste sa stať opatrovateľkou z povolania, opatrovať svojho príbuzného za určitých podmienok, pracovať na trvalý pracovný pomer, dostávať plat aj 410 € na mesiac, o odvody na dôchodok by ste mali postarané, dokonca mali by ste aj nárok na dovolenku 1 mesiac, stravné lístky. Nechceli by ste to využiť?

Prežila som 4 dni overovaním, hľadaním možností podľa získaných rád a tu sú zistenia:
Som z Martina. Mesto nie je zapojené do projektu podpora opatrovateľskej služby - národný projekt. Tu nie je ani možnosť opatrovať v domácom prostredí  cez  Červený kríž. Robia len opatrovateľské kurzy. Zaujímala som sa na úrade mesta Martin. Ak by sa uvoľnilo miesto opatrovateľky, zamestnali by ma. Aj babku ako klienta by zobrali, ale už by som ju ja neopatrovala. Musel by ku nám chodiť niekto iný a ja by som chodila ku cudziemu klientovi do domácnosti. Nerozumiem tomuto nezmyslu, ale bolo mi to tak povedané, že to nepodporujú. Vylučujem však túto možnosť Odporučili ma na poskytovateľov opatrovateľských služieb, na neziskové organizácie.

Navštívili ste teda nejakú neziskovú organizáciu a prejavili o vás obe záujem?

Áno, majú o mňa záujem aj o babku ako klienta, ale príjem a výdaj ukázal, že ja ako zamestnaná na 8 hod v pracovné dni by som dostala minimálnu mzdu a babka ako klient by zaplatila za služby podľa cenníka. V konečnom dôsledku by som si pomohla o 55 €. Takže teraz 95 € a potom po vstúpení do pracovného pomeru 150. A v každej agentúre alebo neziskovej organizácii je  iný cenník a je to aj menej ako 55 €.  A ešte si budem musieť dorobiť opatrovateľský  kurz.

Teda Vy ste opatrovali Vašu babku bez opatrovateľského kurzu?

Nie. Urobila som si ho pred 12 rokmi, ale ten nepostačuje, ak by som sa chcela stať profesionálnou opatrovateľkou.  Predpísaný počet absolvovaných hodín bol v tom čase nižší. Od roku 2012 zvýšili rozsah hodín. Kurz stojí cez Červený kríž 270 € na vlastné náklady, lebo nie som na úrade práce vedená.  Radšej sa teda uspokojím so svojou situáciou a pomaly dôjdeme do cieľa. A keď tam raz dôjdeme a babka sa podeje, potom sa o mňa potrhajú zamestnávatelia, pretože mám dlhodobú prax pri lôžku a hádam mi kurz preplatia. Takto sa cítim naozaj slobodnejšia. Raz do roka prinesiem potvrdenia na úrad práce a sociálnych vecí,  že nepracujem a mám tých 95 €, štát mi platí minimálne odvody do dôchodku a zdravotné. Babke devalvujú dôchodok každý rok,  mne opatrovateľský krátia. Za celé roky mi klesá... Na to je zákon a my dve nesmieme prekročiť hranicu 1,4 násobku životného minima. Považujem tento celý systém za prehnitý. Preto si ako rodina neprilepšíme, dokým sa toto nezmení.

Pani Emília, ja Vám ďakujem za rozhovor a prajem Vám vo Vašom živote všetko dobré, nech ste v živote spravodlivo odmenená za Váš ľudský prístup voči človeku, ktorý to má rovnako ťažké ako Vy, i celá Vaša rodina.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?