Ako som naštvala šoféra

Autor: Karolína Olšavská | 10.12.2013 o 11:02 | (upravené 12.1.2014 o 10:22) Karma článku: 11,14 | Prečítané:  1589x

Cestovanie taxíkom pre opatrovateľky, vyžaduje naozaj súhru všetkých v ňom, aby cesta príjemne ubiehala. Keď som však zbadala, že kto pre mňa prišiel, nadobudla som pocit, že prišiel niekto, koho som si neobjednala, lebo som oslovovala celkom inú agentúru. Najprv som si pomyslela, že asi k nej prestúpil, prípadne jedna agentúra si dohadzuje druhej. Nuž som si spokojne sadla. Čakali nás ešte 4 výmeny, takže z pôvodnej hodinu a pol trvajúcej cesty sa stalo 6 hodín. Aj to by som vydržala, keby...

Pri prvej výmene opatrovateľky si pán šofér s jednou opatrovateľkou šli pofajčiť, aby využili chvíľu čakania. Pri nastúpení späť som im povedala, že mám problém s dymom, lebo som bývalá fajčiarka, a pri odúčaní som sa tak silno zablokovala, že z cigariet dym mi spôsobuje nevoľnosť.

Pán šofér ma vyspovedal, kedy som prestala, koľko rokov som fajčila, odkedy...

V malom priestore auta, sa namiesto vymeneného vzduchu rozhostil decht z pľúc obidvoch fajčiarov. Kým sme prišli na ďalšie miesto, mala som pocit, že omdliem. Žalúdku sa chcelo vyprázdniť ani neviem z čoho, veď som jedla naposledy o 19. hod a už bolo po polnoci. Vyšla som z auta, aby som sa nadýchala čerstvého vzduchu, lenže pán šofér prišiel ku mne s ďalšou zapálenou cigaretou, aby sme si vyjasnili, kde to vlastne idem, lebo on má doklad  pre mňa až na Liptov. Ja však cestujem vždy z Bratislavy  a po Bratislavu vlakom, lebo pre mňa je cesta vlakom pohodlnejšia. Opýtala som sa ho teda, kto mu dohodil môj odvoz, lebo som zistila, že neprišiel z agentúry, ktorú som oslovila. Jeho odpoveď znela, že šéf agentúry, s ktorou som tam prišla predtým.
Opatrovateľka sa vymenila a my sme pokračovali v ceste.

Lenže mne prišlo opäť zle. Upozornila som šoféra, že si počas jazdy otvorím okno, kvôli nevoľnosti. Nejako to nešiel pochopiť, tak sa opýtal: - Karolínka je vám zle zo mňa? Oslovenie bolo dôverné, ale ja som jeho meno nepoznala, takže nebolo mi príjemné.

- Nie, z vás nie, ale z cigaretového dymu,- odpovedala som.

- Ale veď ja fajčím vonku, -odporoval.

- Áno, vonku, ale keď vojdete do auta, tak všetko z vašich úst ide do priestoru 2metrov štvorcových.

- Chcete povedať, že smrdím?

- Áno z vašich úst ide smrad z fajčenia.

- Tak toto si vyprosím, aby niekto mne hovoril, že smrdím. Ja predsa fajčím vonku a vtedy mám prestávku.V práci som za volantom a v práci nikdy nefajčím! A vonku môžem fajčiť aj fajku! Hovoril zvýšeným rozhnevaným hlasom , úplne sršiac.

- Som bývalá fajčiarka, pracovala som v materskej škole, ale v práci som si nešla odskakovať na cigaretu, lebo po návrate by som deťom smrdela. Lenže vy to nechápete, pán šofér.

- Pani Karolínka, nebuďte taká citlivá, veď fajčia aj vaše kolegyne. Aj vy ste fajčili od vašich  16. rokov a nesmrdeli ste nikomu?

- Pravdaže, že som smrdela (hlavne mojim deťom, keď som vyšla z kotolne z fajčiarskej pauzy), ale mne je momentálne  strašne zle a nechcem, aby som vám to tu ovracala,- pokračovala trápna hádka za účasti ostatných opatrovateliek.

- Vy to tu necítite? obrátila som sa na ne. Vy necítite ten zadymený luft a je vám príjemne?

- Mne doma fajčia všetci, takže som zvyknutá,- odpovedala jedna z nich s odvahou. Ostatné mlčali.

Šofér posilnený, sa hádal ďalej samozrejme za jazdy a adrenalín mu stúpol  o 100 %.

- Prosím, vás nehádajme sa, ja vám hovorím, že mi je zle a veľmi,- chcela som to ukončiť a schúlila som sa do klbka.

Rozhovor bol v skutočnosti oveľa bohatší, ale pre trápnosť som ho skrátila.

Po chvíli  ticha sa ozval:

- Máte pravdu, ospravedlňujem sa. Nechcete si presadnúť dopredu? navrhol mi.

Presadla som si, vetrovku som si priložila na tvár a zaspala som, napriek nevoľnosti.

- Tak idete na Liptov, alebo na stanicu v BA? Opýtal sa ma šofér, keď som sa prebrala.
- Nie, ja idem na stanicu tak, ako som si objednala. Zaplatím vám toľko, koľko som platila vášmu kolegovi a s agentúrou si to vybavte. A ja si vybavím tiež, aby  mi zaslala správny doklad.

Pán šofér, čo ma tak karolínkoval, nakoniec zastavil nejako nevhodne pred stanicou v BA a keďže autobus za ním čakal a on musel môj kufor vydolovať zozadu, tak si dvakrát zahrešil: - Do pi...tu sa nesmie stáť, ešte dostanem pokutu.

O dve hodiny po príchode do Bratislavy mi zavolal zas ďalší šofér, z agentúry, kde som zasielala SMS. Musela som mu vysvetliť a ospravedlniť sa, že ma iná agentúra vzala o polnoci a ja som nevedela, že to nie je tá mnou oslovená. A tak jedna druhej vyfúkla džob :-/.

Škoda, že som dotyčnému po príchode nepoložila  otázku, kto ho vlastne poslal. Lenže o polnoci by som aj tak nemala jasno, či existuje niekto iný, čo ma príde vziať.

A ja zas budem tuším dlhšiu dobu cestovať radšej vláčikom. A vôbec mi nebudú vadiť prestupy.

Dodatok:

Do kelu! Bumerang sa vracia. Ja som smrdela niekomu kedysi a teraz smrdia mne :-/ Tak mi treba! Ale pravdupovediac som taká šťastná, že som prestala a konečne som sa oslobodila od cigarety. Stalo sa tak po mojej päťdesiatke (hoci predtým som mala pokoj vždy, keď som čakala prírastok do rodiny a v období kojenia. Bola som otrokom cigarety, lebo som na ňu stále myslela, či som varila, prala, upratovala, bola na návšteve, vždy som sa nesmierne tešila, kedy si už konečne sadnem a vdýchnem jej smradľavý dym. Oči mi otvorila moja dcéra, ktorá mi raz po príchode z fajčiarskej pauzy povedala: - Maminka, vypadni! Ja ti už musím povedať, že mi to smrdí a je mi z teba zle!
Zamrzla mi tvár a vôbec som jej nemohla dať facku. Mala pravdu. Tíško som sa vzdialila a odvtedy som začala bojovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?