Otvorený list pánovi šoférovi

Autor: Karolína Olšavská | 16.5.2012 o 22:47 | (upravené 17.5.2012 o 8:04) Karma článku: 14,89 | Prečítané:  8224x

Vážený pán šofér, včera ste ma viezli z Völkermarktu do Bratislavy. Chcela by som Vám povedať, že som začala po Vašej jazde uvažovať cestovať vlakom. Využívam služby Vašej agentúry preto, lebo mi boli ponúknuté mojou agentúrou, ktorá za Vaše správanie na cestách nezodpovedá. Plynulú výmenu opatrovateliek má zabezpečiť práve odvoz a dovoz kolegýň. Bolo by skutočne pohodlné cestovať z práce až domov a naopak, keby...

Až dnes som úplne pochopila kolegyňu, ktorá nechce chodiť taxíkom pre opatrovateľky a využíva radšej vlaky aj keď s viacerými prestupmi. Keď som včera nastupovala do auta, nemala som dobré pocity, lebo už som sa viezla s Vami asi 5.krát.

Počas jazdy ste si v zime otvorili okno a pokojne fajčili a neopýtali ste sa žiadnej z nás piatich, či súhlasíme s Vaším fajčením. Mne pravdaže prekážal chladný vzduch, lebo som jednoducho alergická na chlad a potom aj dym z cigarety, lebo som bola kedysi sama fajčiarka. Na moju smolu, som si kedysi zadávala sugescie, že po zapálení cigarety mi bude na zvracanie. Sugescie boli také silné, že dodnes, ak zacítim dym, mi skutočne ide na vracanie. Po prvý raz som vydržala, prikryjúc sa dekou a priložením vreckovky na nos, aby som stlmila zápach cigaretového dymu.

No keď som s Vami cestovala po druhý krát, poprosila som Vás, aby ste si zavreli okno, lebo mi ťahá a Vy ste sa tak nevinne opýtali: - A môžem dofajčiť cigaretu?

Nuž, zaťala som zuby a povedala som: - Dobre, ale vedzte, že mi je cigaretový dym veľmi nepríjemný.

Pokojne ste dofajčili za jazdy a moje kolegyne mlčali.

V ďalší raz som zažila cestu s Vami, keď V Rakúsku ste asi 160 km pred Bratislavou viedli viac ako hodinový hovor s niekým, kto zavolal Vám. Asi potreboval pomoc, pochopenie a Vy ste  boli taký ochotný počúvať ho, napriek tomu, že bola veľká fujavica, niekoľko áut vedľa cesty havarovaných. Vy ste pokojne jednou rukou riadili vyše 100-kilometrovou rýchlosťou taxík pre opatrovateľky a v ňom ste mali vo svojich rukách ich životy. Ani jedna z nás nepovedala, aby ste položil mobil a venovali sa riadeniu. Ani ja. Lebo ja som sa už cítila ako chronická sťažovateľka. Keď som v Bratislave vystúpila z auta, veľmi som si vydýchla a pomyslela som si, keby som Vás už nikdy nestretla.

Minule ste mali zase na plné pecky zapnuté reproduktory asi všetky koľko v taxíku môže len byť a z Vašej obľúbenej muziky sa otriasali dvere, a ja aj keď som si dala do uší štople, nemala som šancu nevnímať túto hudbu celým mojím telom. Ozvala som sa, keď sme zastavili na pumpe. S úsmevom ste sa ozvali: - Čo ste skôr nepovedali, lebo ja to tak nepočujem vpredu a kvôli tomu, aby som nezaspával, je dobré mať pre mňa zapnutú muziku.

Keď som včera zbadala, kto pre mňa prišiel, zamrzol mi aj úsmev na tvári a moja predstava, čo bude, sa o chvíľu potvrdila. Rozhodla som si zdokumentovať tú cestu, ktorú pôjdeme, lebo čo keby...?

Len, čo som nastúpila do taxíka (bola som piata v poradí), hravo ste začali jednou rukou zvládať volant a druhou rukou telefonovať.

 

DSC04374-1_res.JPG

DSC04376_res.JPG

Potom ste dostali hlad a 15 minút ste opäť jedli a riadili jednou rukou volant. Občas ste aj neriadili, len sa dotýkali dlaňami volantu, aby ste si posunuli obal na bagete dolu. Šli ste aj 150- kilometrovou rýchlosťou a fakt ste nemali problém.

DSC04379_res.JPG

DSC04383_res.JPG

DSC04386_res.JPG

Potom prišiel smäd, napili ste sa v 140 km rýchlosti.

Neskôr kolegyňa vpredu Vás zamestnávala veľmi živým rozhovorom. Zrejme, aby ste náhodou nedostal nejaký mikrospánok...

Trošku neskôr otvorené okienko a fajčiarska prestávka. Našťastie som nesedela za Vami ako minule. Necítila som chlad a ani cigaretový dym. Ale kolegyne za Vami isto. Oni však tvrdo mlčali.

DSC04390_res.JPG

DSC04392_res.JPG

A potom zas prišiel na rad mobil. Asi pracovný hovor.

DSC04393_res.JPG

 

Počas cesty ma zalieval aj pot. Asi som príliš stará na tento spôsob jazdy a opatrovateľky, ktoré vozíte Vám už dôverujú, lebo robia v Rakúsku už niekoľko rokov a oslovujú Vás už aj menom. Neviem prečo, ale ja Vám nedôverujem.

Všimli ste si tam na diaľnici, ako ste v rýchlosti vyliezli jednému šoférovi takmer na chrbát? Vy ste ho nevideli, ako Vám hrozí uhnúc rýchlo doprava, ináč by ste nemali miesto pre pokračovanie Vašej tak dôležitej jazdy.

To najlepšie nás čakalo v Bratislave. Tak sa vyjadrila aj usmievavá mladá opatrovateľka. Reagovali ste veľmi rýchlo a pohotovo, prekĺzali ste sa pomedzi autá, autobus a ja som sa čudovala, či sa môže ísť takou rýchlosťou po meste a ako to dokážete cez také úzke priestory. A čudovala som sa, kde sa vlastne tak ponáhľame. Vlak mi aj tak išiel až o hodinu. Asi na kolegyne čakali ďalšie taxíky, rozvážajúce sa po Slovensku. Žiadna z nás sa neozvala, že jej bolo nepríjemne. Ani ja. Ja som sa už naozaj cítila ako chronický sťažovateľ a bolo mi nepríjemné povedať čokoľvek.

Zaželala som Vám šťastnú cestu a bola som najšťastnejšia opatrovateľka, že všetko v pohode prežila.

Keď som sa nad všetkým zamyslela, rozhodla som sa napísať Vám tento list. Možno si ho prečítate a možno si ho prečítajú Vaši kolegovia, ktorí sa správajú podobne.

Klobúk dolu tým, čo si uvedomujú, že majú v rukách život nielen svoj, ale aj opatrovateliek, či opatrovateľov, ktoré doma čakajú rodiny. Jazdia s rozvahou, občerstvia sa v prestávke na odpočívadle a zvereným dávajú oveľa väčšiu istotu. Aj ja som takých zažila. Vtedy som si ich jazdu úplne užívala.

S Vami bohužiaľ nie. A ja začínam uvažovať viac a viac, cestovať radšej vlakom ako moja kolegyňa a nevyužívať viac Vaše služby. Na rozmyslenie budem mať 12 dní...

Alebo, žeby som sa začala oddávať Vašej adrenalínovej jazde, ako moja spolucestujúca kolegyňa?

Do kelu! Som na to pristará! Ale umrieť sa mi ešte nechce...

 

P.S. Patrí pre všetky opatrovateľky s podobnými skúsenosťami:
Milé kolegyne, ak zážívate niečo podobné, skúste sa ozvať aj Vy a nemlčať už! Nehazardujme s našimi životmi! Podeľte sa o svojich skúsenostiach aspoň v tejto diskusii.

Ďakujem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?