Spomienka na moje školské časy

Autor: Karolína Olšavská | 7.5.2012 o 22:30 | (upravené 7.5.2012 o 22:56) Karma článku: 1,15 | Prečítané:  380x

Dnes sa mi chcelo zamyslieť sa nad školou a pedagógmi a chcela by som napísať o mojich skúsenostiach s nimi. Stať sa totižto učiteľkou tých najmenších, hoci som dostávala mojich učiteľov do stavov nepríčetnosti, tak to sa aj pre mňa zdá nonsens. V podstate som učiteľov mala rada prísnych, požadovačných a z tých, čo si nevedeli dať rady so žiakmi, som si robila poriadnu srandu. A neznamenali pre mňa nič. Na hodine HV sme hrávali karty, prípadne hru s gumami...

 

Bola som dieťaťom nie z  celkom vzorovej rodiny, a to sa odrazilo aj na mojom správaní. Ja sa však nehodnotím po rokoch ako za zlú, hoci okolie ma mohlo tak vnímať. Ja som  len  neznášala nespravodlivosť a problémy s ňou som nevedela riešiť.

Spomínam si ako sme boli v  6. triede na zemiakovej brigáde a jeden z učiteľov nám naschvál nameral viac metrov na prácu, ako iným. Keď som sa ozvala, učiteľ mi pohrozil. Nuž a ja som nelenila, vzala som si mojich pár švestiek a bežala som domov niekoľko kilometrov pešo a vykašľala som sa na celú brigádu. Na druhý deň som bola predvolaná  na koberec pred riaditeľa školy. Prísne sa na mňa pozrel, začal hroziť a ja som mu na to povedala: - Ja sa nebojím vašej hrozby, ani dvojky z chovania, lebo vy ste učitelia veľmi nespravodliví  a správate sa zle ku žiakom.

Riaditeľ sa nezmohol na slovo a ja som mu do toho vysvetlila, prečo som z brigády ušla. Pozorne ma vypočul a priznal mi pravdu, ale mala som mu sľúbiť, že keby sa také niečo stalo ešte raz, nesmiem tak konať.

Tvrdohlavo som mu povedala, že to urobím zas, keď budem cítiť nespravodlivosť. Dvojku z chovania som nedostala a nikto z učiteľov sa na mne nevŕšil.

Do základnej školy som chodila v 8. triede v čiernych nohaviciach so strapcami, ktoré som si sama pekne prišila, aby som sa podobala na známe postavy z Winetuoviek. Nosila som k nim košeľu od brata, z materiálu ako boli lesklé župany, zaplietla som si vrkoče ako Ribana a  cítila som sa úplná frajerka nikým neohrozená. Už len tá čelenka mi chýbala. Nosila som sa takto 2 roky, lebo nebolo peňazí na novšie a mne to celkom vyhovovalo. Každý týždeň som si to preprala a bola som zas pripravená ísť v tom do školy. Učitelia museli byť zo mňa pekne zúfalí, ale nezmohli nič, lebo učila som sa s vyznamenaním.

A tak som sa dostala na gymnázium, hoci ja som chcela byť poľnohospodárka ako môj otec. Nerozumela som množinám a keďže ma matematiku učila profesorka, ktorá sa ma v začiatkoch opýtala pred všetkými žiakmi na súkromie z rodiny, mala smolu. Alebo som ju mala ja? Prestala som sa učiť matematiku a keď ma vyvolala začala som sa správať celkom opačne akoby chcela. Niekedy som ovládala príklad, ale ja som povedala, že neviem a s radosťou som si dala pripísať v poradí 25. pätorku. Raz do mňa pred spolužiakmi opäť zavŕtala a potom som ju tak vytočila, že musela ísť na chodbu na 10 minút, aby sa predýchala (Bože odpusť mi, lebo bola tehotná) a všetci spolužiaci boli v triede celých 10 minút ticho ľutujúc ma, že čo ma to ide čakať. Ale nečakalo ma nič. Akurát otec bol na rodičovskom a musel sa za mňa hanbiť, čo to tam vyvádzam. Doma ma poriadne vyhrešil a otcovsky dohovoril.  Z matematiky som na polroku prepadla, nuž vypomstilo sa mi to, otec mi zaplatil doučovanie a ja som reparát horko-ťažko zložila. Súdružka profesorka odišla na materskú dovolenku a mňa začal učiť matematiku profesor, ktorý mal u mňa váhu. Bol spravodlivý a vedel to s nami. Občas sme mu nachystali do stola otázky zo súkromia a on nám na ne odpovedal. Bola som veľmi vďačná za to, že sa dokázal otvoriť pred nami.

Napriek tomu som neprestávala bojovať s nespravodlivosťou.

Raz sme na chémii mali písomku. Učil nás ju veľmi prísny profesor, ktorého som mala veľmi rada. Pred písomkou povedal:-  Každý má test, zakrúžkuje, čo treba. Keď skončí, položí pero a bude ticho sedieť. Ak počujem slovo, študent v tom momente končí.

Mala som spolužiačku veľkú bifľošku, sedávala som s ňou niekedy aj v základnej škole, lebo som ju mala rada. Nevedela si rady a opýtala sa ma, či neviem... Pošepkala som jej, že nemôžem jej radiť, lebo bude zle. Profesor si šepkanie všimol a kázal mi položiť nedokončenú písomku na stôl a vyhodil ma za dvere. A ja som si za tými dverami takto rozmýšľala: - Do kelu! Prečo som tu ja? Veď som nič neurobila. Otvorila som dvere a so založenými  rukami som kráčala na svoje miesto. Zhodou okolností som dostala vtedy na môj stôl dva testy a ja som sa rozhodla vypísať aj ten druhý. Tak som si sadla, vypísala ho a po skončení som ho odovzdala spolužiakovi, ktorý mal za úlohu pozbierať hotové testy. Profesor si ich začal prezerať a zistil, že sú tam dva testy s mojím menom. Opýtal sa: - Vy tu máte dve Drozdíkové?

Vstala som a povedala: - Nie, to som ja, jedna.

- Tak vy budete ešte aj drzá? Von! Zreval profesor chémie. No ja som sa už ani nepohla a bola som odhodlaná vydržať všetko, čo ma mohlo len počkať. Po opakovanom „von" a mojom drzom sedení akoby sa nechumelilo, odišiel von profesor. Opäť ma moji spolužiaci veľmi ľutovali, lebo to zrevanie bolo počuť možno na celom poschodí a možno aj dole. Ktosi prišiel za mnou a povedal mi: - No, Kaja, máš sa po chlebe!

Profesor bol známy svojou prísnosťou a nekompromisnosťou. Bol postrachom na škole. Na ďalšej hodine ma vyvolal. Cítila som, že sa ide mstiť a ja som sa na hodinu chémie nepripravila. Prišla som k stolu a miesto odpovede som mu povedala: - Ja som sa dnes na hodinu nepripravila.

A on povedal: - No, Drozdíková, ja vám nedám dnes päťku. Vy ste ten test napísali na jednotku a ja verím, že na budúce sa doučíte túto látku. Nechcem, aby ste mali pocit, že sa vám teraz budem mstiť.

Učivo som sa doučila, dostala som dvojku a profesora chémie som si nekonečne vážila, že bol prvým človekom, ktorý mi dal šancu, ktorú mi predtým omylom vzal. Bol to profesor s veľkou dušou a ostal pre mňa hlboko v srdci.

A vlastne všetci na gymnáziu mi ostali v srdci. Po prehodnotení samej seba dokonca aj súdružka profesorka, ktorú som tak vytočila. Touto cestou by som sa jej chcela ospravedlniť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?