Prečo sa mi nepodarilo Renátku adaptovať?

Autor: Karolína Olšavská | 23.3.2012 o 18:43 | (upravené 23.3.2012 o 19:01) Karma článku: 10,39 | Prečítané:  1591x

Ani ja som nebola jednotka. Napriek tomu, že som mala deti veľmi rada, nie všetky mňa „museli". Sympatie, či antipatie niekedy závisia od veľa príčin. Dieťaťu sa nemusí pozdávať moja farba vlasov, tvár, moje spôsoby. Počas adaptácie získať si dieťa, ktorému som od samého začiatku nesympatická, tak to je tvrdý oriešok.

 

Raz sa do centra k nám dostalo dievčatko, ktoré tak potrebovalo svoju mamu, že mi chodila nie plakať, ale revať do ucha. Všade, kde som sa pohla, ona za mnou. A ja som mala sama za úlohu obliecť 7 detí a ísť s nimi vonku. Ak ste také niečo nevyskúšali, nemôžete si ani predstaviť, čo to obnáša v zimnom období. Zo šatne som odchádzala vždy ako myš mokrá. Renátka silno  revala a revala.

- Pane Bože, daj mi sily, aby som to nejako zvládla,- pomyslela som si.

Vedľa šatne bola miestnosť na prezliekanie učiteliek, tak som milej Renátke povedala, aby si tam šla poplakať, že nechám otvorené dvere a keď sa vyplače nech príde k nám. Pravdaže počuť to bolo, veď dvere boli otvorené, ale intenzita nebola taká uši drásajúca. Nuž a ani ostatným deťom už adaptovaným sa plač nepozdával.

Renátka sa ukľudnila až vonku. Z mojich dlhodobých skúseností som mala overené, že takéto deti na spaní nemajú šancu ísť spať a neplakať. Ak sa im podarí zaspať, tak len v náručí a beda, ak sa pohnete. Deťom som prečítala rozprávku s Renátkou v náručí a keď som urobila každodenný rituál - zaspievanie pesničky Hajaj, tíško snívaj... s pohládzaním detí a pozakrývaním, posadila som si opäť Renátku do náručia. Tíško som jej povedala, že vôbec nemusí spať len sa pozerať, ako deti zaspávajú.

Ak som začala zhlboka dýchať s dieťaťom v náručí, o chvíľu sa dieťa prispôsobilo môjmu dychu, a ak som ešte aj zazívala akože, očká mu klipli a ono sa ocitlo v ríši snov. Spánok však nebol hlboký len plytký a musela som vydržať aspoň pol hodinu, aby prešlo do hlbšieho a ja som ho uložila do postieľky. Časom si zvyklo zaspávať ako ostatné deti. Niektoré dieťa potrebovalo zaspávanie v náručí 3 dni, niektoré týždeň a niektoré až 6 týždňov, ako to bolo v prípade Ivanky (jediný prípad), keď bola zablokovaná. Odvykanie od náručia som robila tak, že som si sadala k dotyčnému dieťaťu a pri zaspávaní som ho držala za ruku. Opäť to netrvalo dlho, lebo potom som mu začala vysvetľovať, že sú tu aj druhé deti a aj tie chcú niekedy, aby som sedela práve pri nich na stoličke a čítala práve pri nich rozprávku, a nezabudla som mu povedať, že napriek tomu ho veľmi ľúbim.

Renátka sa začala zmierovať pomaly aj s mojou tvárou aj so všetkým, čo jej bolo na mne nesympatické, ale na ďalší týždeň prišla nová kolegyňa. A ja som už nemala šancu s Renátkou. Kolegyňa bola nová, sympatickejšia a Renátka sa zavesila na ňu. Ja som už bola veľká nula a nedajbože, aby som sa k nej priblížila. Vedela som presne, čo sa stane, keď si nebudeme nahrávať. A moja kolegyňa mi veru nenahrala. Bola veľmi šťastná, že dieťa ju má rado, že za ňou chodí a utieka sa k nej. Zrejme mala pocit, že som dieťaťu nejako ublížila. Snažila som sa jej vysvetliť, že čo by sme mali v tomto prípade robiť, ale všetko ostalo nevyriešené.

Kolegyňa však nerátala s tým, že keď dieťa plakalo mne, bude aj jej. Rovnako jej plakalo do ucha, ale ona to hrdinsky znášala, lebo jej lichotilo, že dieťa si vybralo ju. Po troch dňoch som videla na nej, že jej to nie je príjemné, ale držala sa statočne Chodievala vždy do centra vtedy, keď prichádzali Renátkini rodičia a začali sa  s ňou rozprávať v šatni v prítomnosti dieťaťa. Zrejme pátrali u nej prečo ma Renátka neznáša a nechce ísť do centra, keď som tam ja. Vymysleli si zrejme na mňa nejakú teóriu, a keď som nešťastne s ospravedlňovaním prijímala ich dieťa, povedali mi: - No, asi sa nesprávate k nášmu dieťaťu tak, ako by ste mali!

Nevydržala som a povedala som priamo: - Snáď si nemyslíte, že vaše dieťa bijem?

- Zatvárili sa veľmi nedôverčivo a ja som im navrhla: - Skúsme sa porozprávať s vašou dcérou v šatni spoločne.

Tam som sa jej pred rodičmi opýtala:- Renátka, zbila som ťa niekedy?

- Nie,- odpovedala ona.

- Môžeš povedať mne, čím som ti ublížila?

Renátka mlčala.

- Vieš, pre mňa je veľmi dôležité vedieť, čo zlé som ti urobila, ináč sa nebudem vedieť polepšiť a byť na teba lepšia.

-Vy ste ma dali sem,- a ukázala na šatňu pre personál, - aby som tu plakala.

- No, a zavrela som aj dvere? opýtala som sa.

- Nie,- znela jej odpoveď.

- Videla si na mňa a deti?

- Áno,- priznala.

- Tak ja sa priznávam, lenže urobila som to preto, lebo ty si mi strašne revala do ucha a ja som mala sama obliecť všetky deti (od jedného roka do päť), ktoré tu boli. Pamätáš? A vieš, aké bolo pre mňa zlé počúvať tvoj hrozný rev? Ja si musím tiež chrániť svoje uši a taký rev mi ich môže aj poškodiť. Prepáč mi to, prosím ťa. Teraz by sme mali urobiť dohodu. Podáme si ruky, postískame sa a nebudeme sa na seba hnevať. A ja ťa už nikdy nepošlem plakať do šatne pre pani učiteľky. No a pravdaže ty mi nebudeš plakať do ucha,- dokončila som náš rozhovor.

Tak sme sa postískali a všetko malo by byť OK. Ale nebolo, lebo mne rodičia nedôverovali. Dieťa potom preložili do inej materskej školy.

Pomyslela som si,  že deti sú niekedy aj veľkými manipulátormi svojich milujúcich rodičov a ak sa navzájom nepodržia s učiteľkou, ktorá sa o to snaží, budú to mať s dieťaťom- manipulátorom v budúcnosti zložité.

Našťastie toto bolo prvé a posledné dieťa v centre alebo v materskej škole, ktoré sa mi nepodarilo adaptovať.

A tak som prišla na ďalšie zásady:

Zásada č.9: Ak je jedna výchovná metóda dobrá pre veľké množstvo detí, nemusí byť aj pre ostatné.

Zásada č. 10: Ak nenahráš svojej kolegyni, môže sa stať, že nebudeš mať úspech ani ty.

Zásada č. 11: Bez spolupráce rodičov nemusíš mať šancu dieťa adaptovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?