Ako som polepšila lapajov

Autor: Karolína Olšavská | 19.3.2012 o 19:03 | (upravené 19.3.2012 o 19:19) Karma článku: 13,85 | Prečítané:  872x

Bol krásny slnečný jarný deň a my sme sa s deťmi vybrali do záhrady. Pobyt v nej deti mali veľmi radi. Pociťovali tam voľnosť a neboli také riadené nami učiteľkami, hoci podľa príkazu sme mali spĺňať ďalšie naplánované úlohy . Tieto som ja nikdy neuznávala. Samozrejme som príkazy nariadené školstvom porušovala tým, ale deťom som radšej dávala voľnosť na sebarealizáciu, pravdaže pod mojím  dozorom. Boli totižto riadené od samého rána a v tej dobe sme mali dve zamestnania za sebou ( v čase od 8. - 10. hodiny a medzitým ešte rozcvička a desiata). A to bolo náročné na deti, keďže museli spĺňať len to, čo som im ja podsúvala. Fakt neviem, kto tento systém mohol vymyslieť!

 

Vtedy som pracovala s riaditeľkou, ktorá prichádzala vždy na obed, prípadne odchádzala za povinnosťami, keď som ja zase prišla, nuž s deťmi som bývala obyčajne sama. Dozrieť vtedy na 28 detí (za socializmu), bol naozaj kumšt.

Deti sa rozliezli po záhrade, jedno do piesku, druhé pod vŕbu na lavičky, iné medzi kríky, kde sa hrali schovávačky, a iné lozili po preliezkach. Chcelo to naozaj jastrabí pohľad. Tak som ich pozorovala a videla som na každého, no napriek tomu som si nevšimla, že dvaja - Tomáško s Miškom holia kmeň krásneho orgovánu dohola až po jeho korunu. Našli si nejaký kúsok, ten začali poťahovať, zapáčilo sa im to, ťahali, „dlubali" dovtedy, kým kmeň nebol celý holý.

Až keď sme odchádzali zo záhrady zbadala som previnilcov  pri dokončenom diele.

Prišli sme s deťmi k nim a opýtala som sa prečo to urobili?

- Lebo sme sa chceli hrať a toto sa nám páčilo,- odpovedal jeden z nich.

Nebolo už času nič moc riešiť, čakal nás obed a my sme sa ponáhľali, aby sme nezmeškali. V mysli mi behali myšlienky, ako chytiť lapajov za srdce. Napadlo ma vymyslieť rozprávku, ktorá bude hovoriť presne o nich, budú mať aj ich mená, bude hovoriť o ich pocitoch, radosti, ale aj o pocitoch úbohého stromčeka, ktorý ich vinou pomaly bude umierať. Ako sa naň chodili pozerať a bolo im ľúto, že to urobili, ale pomôcť mu nedokázali už. A keď sa začínalo leto, medzi krásnymi  zelenými a kvitnúcimi kríkmi stál jeden uschnutý stromček, ktorý umrel preto, lebo dvaja chlapci Tomáško a Miško sa zabávali.

Rozprávka bola dlhá, hovorila aj o ostatných deťoch a keď ju dvaja lapaji dopočúvali začali plakať a prišli mi povedať, že to už nikdy neurobia.

Na záver som im povedala krásne vety od Andreja Plávku:

Chytil som motýľa - uhynul mi.

Odtrhol som kvietok - zvädol mi.

Vtedy som pochopil,

že prírody sa nemám dotýkať rukami,

ale iba srdcom.

A milí chlapci sa chodili každý deň ukradomky pozerať na hynúci stromček a nakoniec, keď už bolo horúce leto a deti sa pomaly zberali na prázdniny, doniesla som im pílku a kázala som im spíliť ten „suchárik", ktorý im pripomínal stále ich nesprávnu hru a zasahoval neustále do ich svedomia.  Nechcela som, aby sa už viac trápili.

Od tých čias som deťom vymýšľala rozprávky o nich a tie mali najradšej. Keď som ich začala rozprávať, deti sa skutočne ocitali v rozprávke, lebo neskôr to boli príbehy vpletené do rozprávkového sveta. Niekedy sa opýtali jeden druhého na jeho pocity, až mi bolo smiešne.

Rozprávky vždy začínali: Bola raz jedna materská škola, v tej materskej škole bola kopa detí. V tej kope detí bol aj Jožko a Jurko. Raz...

Neskôr som zistila, že v zmiešanej skupine nevedeli 3-4 ročné deti udržať pozornosť pri čítaní rozprávok pre staršie deti, ale vymyslené rozprávky počúvali všetci so zatajeným dychom bez rozdielu. Darmo. Boli o  nich.

Tento príbeh ma priviedol k ďalšej zásade:

Zásada. č 5: Problémové situácie rieš za pomoci rozprávky o dotyčných, ktorí problém vyrobili!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?