O deťoch ťažko adaptujúcich sa na materskú školu

Autor: Karolína Olšavská | 15.3.2012 o 13:01 | (upravené 15.3.2012 o 13:08) Karma článku: 13,94 | Prečítané:  1137x

Je naozaj veľké šťastie pre učiteľku materskej školy, keď začína školský rok a jej deti neplačú. Najmä v triede s počtom 24 a práve pribudlo nových napríklad 5 - 6 detí. V tom horšom prípade celá trieda. Potom to už nie je mono, ale duo, trio, atď. Chce to učiteľku s poriadnymi nervami a láskavým prístupom.

Keď som mala to šťastie, že ich bolo menej napríklad len 2, tak to bolo jednoduché: Jedno na jedno koleno a druhé na druhé koleno, pravdaže, ak sa deti dovolili vziať na tie kolená. Utišovala som ich rôznym spôsobom, ale predtým som si musela všeličo zaujímavé pripraviť pre ostatné deti, čo utišovať nepotrebovali, aby sa atmosféra v MŠ príliš nenarušila. Často som atmosféru dopĺňala relaxačnou hudbou. Vtedy sa deti trošku spomalili, neboli také akčné a mne sa dalo lepšie venovať novým deťom.

Sediac na kolenách, hľadeli ako sa hrajú ostatní,  občas som jedno postavila a niečo kreslila podľa ich želania, alebo som im robila z plastelíny postavičky a hrala s nimi divadlo a častejšie som im hovorila, aby si všímali, ako sa deti krásne hrajú. V prvé dni sa ani nechceli moc hrať a skôr deti sledovali. Vôbec to nebolo na škodu, lebo po týždni už prekonali nedôveru a začali sa hrať aj oni. Občas u nich nastal jeden moment. A ten je veľmi dôležitý pre každú učiteľku zachytiť. Je to moment, kedy sa dieťa zahľadí do diaľky a odrazu už nevníma prostredie materskej školy, deti, hračky, ale  vidí práve svoju mamu. V tomto momente sa jeho tvár skriví do plaču, a ak sa práve daný moment nezachytí, nastáva ďalšia fáza, ktorá prerástla do hlbokého smútku a túžby. Vtedy sa už dieťa rozplače a často sa už ťažko upokojuje. Ak som zasiahla na začiatku, dieťa som pohladenim prebrala a objala som ho, ono sa tak pritúlilo, uvedomilo si kde je a pokračovalo v hre.

Potom nasledovalo naučené: Dieťa sa v hre zastavilo, skrivilo tvár do plaču a odrazu si uvedomilo, že kdesi je záchrana.

Očami ma vyhľadalo a prišlo sa pritúliť. Bola to len krátka chvíľka, ale pre dieťa veľmi potrebná. Chýbajúca matka, ktorá je pre dieťa veľká jasne svietiaca hviezda, v materskej škole akoby sa strácala kdesi v diaľke a ono sa jej túži neustále dotknúť. Čím viac sa jej chce dotknúť, tým sa viac stráca a ono začne byť zúfalé, cíti obrovský strach a ničotu.

Zahrať dieťaťu práve včas na jeho strunu, dotknúť sa jeho smútku a prežiť všetko spolu s ním je veľmi dôležité.

A tak som sa naučila ďalšej zásade: Zásada č.2: Nauč sa deťom čítať z očí

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?