Nekričte na deti, ak sa hneváte

Autor: Karolína Olšavská | 15.3.2012 o 10:31 | (upravené 15.3.2012 o 10:38) Karma článku: 13,82 | Prečítané:  2746x

Nekričte, keď sa hneváte na svoje deti, alebo vašich starých rodičov (starí ľudia sú ako deti) :-).Oni vám vtedy vôbec nerozumejú a vôbec nevedia, prečo sa hneváte až tak veľmi. Krik je zbytočný.

Spomínam si teraz už s úsmevom na moje začiatky v materskej škole. Prišla som tam síce s láskou k deťom, ale bez vzdelania. Pozerala som s úctou a rešpektom na moje kolegyne s pedagogickým vzdelaním a odkukávala som ich výchovné postupy. Všimla som si, že kričia po deťoch, a tak som aj ja kričala. Myslela som si, že čím viac budem kričať, tým ma budú lepšie počuť a hlavne poslúchať.

Raz prišlo do materskej školy nové dievčatko. Jej meno som dodnes nikdy nezabudla. Ale ani na prvý zážitok s ňou. Povedzme, že sa volala Mária. Mária bola dosť naviazaná na svoju matku a deň, čo deň plakala akoby ju z kože drali. Pracovala som so skupinou detí od 3- 5 rokov v počte 24 detí a tak mi moje nervy nevydržali. Začala som do chúďaťa dieťaťa tak kričať, že všetko vo škôlke stíchlo. Mária na mňa hľadela svojimi očkami, na chvíľu prestala, ale potom bolo všetko horšie. Na dôvažok začala odchádzať do spálne, kde som na ňu videla cez presklené dvere a šla pozerať do okna, kde túžobne očakávala svoju mamu, ktorá práve odišla do práce. Plakala rovnako intenzívne, ale deti aj ja neboli tak rušené. Trvalo to dovtedy, pokým sme nešli vonku (práve v tomto prípade som odkukala od Márie to, že niekedy sa dieťa potrebuje vyplakať bez ďalších očí, byť v svojom smútku aj samé, ale len NIEKEDY).

Na vychádzke sa celkom dobre ukľudnila, ale zaspávanie pre mňa v ten deň bolo veľmi ťažké. Videla som Máriu a nad ňou seba ako po nej ziapem nepríčetne a mala som strašné výčitky svedomia. Videla som do detailu všetko, pozerajúce sa deti, Máriu s malou dušičkou a vystrašenými očkami. Prežila som úplne do detailu jej pocity - strach, beznádej, túžbu po mame. Uvedomila som si, aké je zbytočne kričať. Deti kriku naozaj nerozumejú. Na druhý deň ma čakala rovnaká scéna, akurát som ju nechala zas vyplakať  spálni presne tak, ako to potrebovala - hľadiac do okna.

Keď išla vonku a bola už kľudná, vzala som ju za ruku a cestou na vychádzke som sa s ňou začala rozprávať. Najprv som sa jej ospravedlnila za včerajší krik, potom som jej vysvetlila, prečo musí chodiť do materskej školy a porozprávala som jej, čo tam všetko robíme, ako sa hráme. Mária počúvala a rozumela mi napriek jej veku a myslím si, že mi v tej chvíli odpustila. :-)

Potom nás už čakali normálne dni bez plaču a ja som sa veľmi tešila, že som objavila prvú zásadu v materskej škole - 1. Nekrič na deti!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?