„Nové“ dieťa v materskej škole alebo Ako môžeme zablokovať dieťa

Autor: Karolína Olšavská | 13.3.2012 o 23:03 | (upravené 15.3.2012 o 13:25) Karma článku: 13,57 | Prečítané:  2912x

Dnes som sa rozprávala prostredníctvom Skype s jednou mamičkou zo Slovenska, ktorá mi vyrozpráva jej zážitky s prijatím jej dieťaťa do materskej školy. Keď som sa zamyslela nad jej skúsenosťou, pomyslela som si, že by nebolo zlé podeliť sa s tým aj v článku.

Pokúsim sa prerozprávať v skratke mamičkin  zážitok.  Snáď nič nepridám a nič dôležité neuberiem.

Jej synčeka dala do jednej súkromnej materskej školy, aby mohla chodiť do práce. V prvý deň Milanko (povedzme, že sa tak volá) neplakal vôbec. Na druhý deň si vynahradil to, čo zameškal v prvý deň a plakal veľmi. Pani riaditeľka nevydržala a strčila malého na WC.

Keď ho chcela mamička doviezť do materskej školy v nasledujúce dni, Milanko veľmi plakal a povedal jej, že on tam už nepôjde, lebo pani riaditeľka ho zavrela na WC. Nastal veľký problém, do materskej školy začal chodiť s plačom a bol ochotný počkať si na schodoch pani učiteľku, ktorá bola dobrá, ktorá sa  k nemu správala milo. Dokonca si zapamätal, že táto pani učiteľka bude robiť v pondelok celý deň  (kvôli jednodňovej neprítomnosti pani riaditeľky)a bol vtedy ochotný ísť do škôlky. Keď  tam však inokedy zbadal pani riaditeľku, rozplakal sa a mamička  isto zažívala s ním celý jeho stres. Navyše sa Milanko začal budiť v noci, rozhadzovať celým telom a kričať: - Nie, nie, nechcem!

Mamička sa chcela porozprávať s pani riaditeľkou, ktorá však na rozhovor nemala čas. Na rodičovskom združení sa zdôverila majiteľke materskej školy o tomto nepríjemnom zážitku a medzi rodičmi sa dozvedala, že pani riaditeľku majú niektoré deti radi a niektoré majú problém sa pri nej adaptovať a niektoré sa po malých problémoch už adaptovali.

Ťažké je radiť v tomto prípade, lebo nepoznám celkom všetky detaily z  druhej strany, ale pokúsila som sa jej porozprávať o mojej práci kedysi, ako som ja riešila niečo podobné ako učiteľka, ale aj riaditeľka.

Naposledy som pracovala v súkromnom centre s deťmi od jedného roka do šiestich rokov. Pracovala som  so skupinou detí v počte do 7 detí - niekoľko mesiacov celkom sama (od 6.20 do 14. - 15. hod), okrem chvíľ, kedy prichádzali do centra vyučujúce HV a AJ (po 45 min). Neskôr so požiadala svoju zamestnávateľku o ďalšiu silu, lebo príchod ďalšieho dieťaťa by znamenal už ohrozenie všetkých ostatných. Z centra si pamätám na niekoľko  detí, ktoré sa dosť ťažko adaptovali, ale spomeniem len 2 z nich.

V prvý deň deti obyčajne neplačú. Len sa pozerajú, čo sa to v tej škôlke deje. Prichádzajú na to, že prišli o mamu, potom o slobodu a o individuálnu starostlivosť. Zistia, že im tam nie je až tak dobre a tak si začnú plakať. Je to aj zo strachu, že mamička sa nevráti. A napriek tomu, že každý deň príde, zažívajú každý deň ten istý strach.

Jožko si každý deň doslova poreval. A reval akoby ho drali. Pracovať s ostatnými vo veku od jedného roka do šesť rokov a pritom počúvať takýto plač, nie je nič moc. Darmo som ho chcela brať na ruky, poláskať ho, bol neoblomný. Nedala sa uskutočniť žiadna aktivita s deťmi. Začalo to všetko práve druhým dňom jeho pobytu, a ja som mu povedala: - Vieš, čo? Tuto vedľa je taký „kumbálok „ s hračkami. Nechám ti otvorené dvere a ty sa tam poriadne vyplač. Keď sa tuho vyplačeš príď sa pozrieť , ako sa hrajú deti. Na Jožka som videla, mala som ho pod dozorom a plač nebol taký intenzívny a veľmi rušivý pre mňa aj deti.

Doma som rozmýšľala ako ho pritiahnuť do kolektívu. Vždy som si naplánovala ráno nejaké divadlo s bábkami a to mali deti radi a tešili sa naň aj tí najmenší.  Jožko každý  deň prišiel s plačom a odchádzal sám rovno do „kumbálka" a po 10 minútach sa mu už chcelo nazrieť, čo robíme, tak prišiel k nám. Zvykol si na istý rituál, ale neskôr ho prestal baviť. Uvedomil si, že v škôlke nie je až tak zle.

Ivanka bola tiež veľmi naviazaná na mamičku. Keď prišla do škôlky a rovnako zistila ako Jožko, o čo prichádza, okrem plaču  nechcela prijať počas dňa nič. Žiadnu stravu, žiadny nápoj. Bola veľmi tvrdá. Jej plač som však dokázala zastaviť  práve divadielkami, avšak jedlo som chcela dostať do nej postupne. Všetky deti sedeli pri jedení, ale ona nechcela. Povedala som jej, že nech sa teda hrá, ale na stole som jej ukázala jej tanierik s chlebíkom a kávou. Deti jedli a ona sa hrala. O chvíľku sa šla pozrieť na jej tanierik. Postavila sa k nemu a odhryzla si kúsok chleba. A zase sa chcela hrať. Pomyslela som  si, že postupne to pôjde. Prišla moja kolegyňa a začala sa hnevať, že dieťa pobehuje tam. A bála sa toho, že ostatné deti ju budú napodobňovať. A tak dieťa nasilu usadila a ešte sa aj rozkričala, že čo nesedí. Od tohto momentu som pochopila, že už nemám šancu, aby Ivanka začala jesť. Asi mesiac trvalo, že dieťa nejedlo, nepilo, čo bolo veľmi nebezpečné samozrejme, ale rodičia sa vždy snažili pre ňu prísť medzi prvými, dali jej piť, nakŕmili ju, len čo sa dostavili do centra.

Po mesiaci, som v Kauflande naďabila na krásne farebné prestieranie  so žirafou. Zhodou okolností Ivanka chodila do centra s plyšovou žirafkou, ktorá sa na ňu veľmi podobala.  A tak som jej na desiatu nachystala prestieranie aj s jedlom. Usadila som ju samú  za stôl so slovami, že žirafka z prestierania by veľmi chcela vidieť ako papá. Jesť som ju nenútila a jedlo ostalo znovu nedotknuté. Na obed som zopakovala to isté. Sedela sama za stolom so svojou žirafkou, ja som sa robila, že sa na ňu nepozerám a odrazu Ivanka si nabrala polievku a vložila do úst. Porozmýšľala a potom to zopakovala. O chvíľu bola polievka zjedená. Bol to obrovský úspech zablokovaného dieťaťa a týmto dňom sa všetko skončilo. Žirafka ju pochválila a veľmi sa tešila. Ivanka bola v centre potom veľmi veselé dievčatko a nikto by nepovedal, že malo ešte pred mesiacom také problémy s adaptáciou.

Desktop2.jpg

DSC00756-1.JPG

 

 

To isté sa vlastne stalo s Milankom. Bol zablokovaný pani riaditeľkou a dokonca to zanechalo na ňom ZATIAĽ následky. Odblokovať ho môže len ona, ak sa bude o to snažiť za pomoci jej kolegyne, ktorú má rád, pokiaľ ho rodičia nedajú do inej materskej školy. V každom prípade to bude veľmi ťažké pre všetkých...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?