Uvedomila som si to až vtedy, kým som si nezlomila ruku. Bolo 25. augusta 2011- štvrtok a my sme sa vybrali práve s pánom Sturmom na návštevu ku jeho dcére Katrin. Zabezpečila som si ho aj s invalidným vozíkom v autobuse pásmi a keď som si sadala na sklápacie sedadlo vedľa neho, práve sa pohol autobus, sedadlo mi buchlo po čudne skrútenej ruke a ja som počula niečo puknúť. Vedela som, že je zle. Napriek všetkému som absolvovala s ním naplánovanú návštevu v Zehlendorfe a o mojom probléme som s ním nehovorila až u Katrin, lebo ruka začala veľmi bolieť. Dala mi obklad na ruku z mrazničky, bolesť trošku utíšila a ja som sa vrátila s pánom Sturmom domov prekonajúc pomocou scalamobilu 50 schodov. Už pri prvých desiatich ma zalieval pot a ja som si zahundrala popod nos: - Do kelu, toto bola naša posledná vychádzka! A to ma tu čaká ešte 10 dní! Bože, pomôž mi!
Mala som smolu. Manželka bola odcestovaná pri matke - 640 km od Berlína, vrátiť sa mala až 3. septembra, deti pracovali a novú opatrovateľku som mala zaučiť od 31. augusta do 4. septembra. Keď som usadila pána Sturma k televízii, okamžite som začala riešiť s mojou agentúrou problém. Odpoveď som dostala veľmi jednoduchú: Ak máte európsku kartičku, môžete ísť na ošetrenie. Žiadne vyplnenie formuláru o úraze, žiadne pokyny. Bolo mi to čudné, lebo robila som riaditeľku v materskej škole kedysi a vedela som, že úraz si vyžaduje oveľa viac.
Ruku som si zabalila medzi dva tvrdé umelohmotné obdĺžniky zabalené do látky , aby som mohla pána Sturma uložiť. Potom som do noci vyhľadávala na internete niečo o úrazoch v zahraničí, napísala som konzultantovi BOZPO a dostala som odpoveď:
Pri riešení pracovných úrazov musí zamestnávateľ dodržiavať Nariadenie rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby a SZČO a Nariadenie rady (EHS) č. 574/72. Ak je zamestnanec zamestnaný v SR a je vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia, platí legislatíva SR.
Povinnosti zamestnávateľa pri vyslaní zamestnanca do zahraničia:
- zamestnávateľ podá žiadosť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne o vydanie formulára E 101
- zamestnávateľ musí splniť podmienky na vydanie E 101
- žiadosť sa podáva pred vyslaním , ak práca v zahraničí prekročí 12 mesiacov, zamestnávateľ podáva žiadosť o vydanie formulára E 102 „Predĺženie doby vyslania" zamestnávateľ je povinný vybaviť vysielajúceho zamestnanca formulárom E 101 pred každým vyslaním (aj na jeden deň) a vždy pre každú krajinu zvlášť, ak je ukončený pracovný pomer, formulár musí byť vrátený Sociálnej poisťovni.
Formulár môže byť vydaný Sociálnou poisťovňou aj dodatočne, skúmajú sa však okolnosti, či sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie.
Ak Sociálna poisťovňa zistí, že zamestnávateľ nesplnil podmienky na vystavenie formulára a zamestnanec utrpel pracovný úraz v zahraničí, môže si uplatniť odškodnenie od zamestnávateľa súdnou cestou.
Formulár platí pre členské štáty EÚ + štáty EHS + Švajčiarsko.
Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu v zahraničí
Zamestnávateľ predkladá príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni:
- platný formulár E 101
- oznámenie o poistnej udalosti
- záznam o registrovanom PÚ
- záznamy o vyšetrovaní PÚ v slovenskom jazyku
Zamestnanec predkladá žiadosť o príslušnú dávku na tlačive Sociálnej poisťovne.
Keď som sa opýtala agentúry, či nejaký formulár mám, dostala som jasnú odpoveď: Nie.
A potom vyjednávanie: Nemohli by ste ísť na ošetrenie až v pondelok, ja by som vás dovtedy poistila...atď.
Nie, - znelo moje rozhodnutie,- také ja nerobím. Deti pána Sturma mi mohli obetovať svoj čas v sobotu, ale nie v pondelok, lebo boli v práci.
Dcéra Sofia chcela môj úraz po mojom oznámení okamžite riešiť, ale ja po prečítaní stránok na internete som si uvedomila, že keby som všetko spustila tak, ako to má byť, ohrozila by som si svoju agentúru, moje miesto a nemohla by som sa vrátiť k pánovi Sturmovi po všetkom. Vyzeralo to jednoducho na súd. V sobotu prišla Sofia, aby dozrela na otca, vybavila mu krátkodobú opateru v domove a o chvíľu na to syn, aby ma odviezol na pohotovosť. Aké bolo ich prekvapenie, keď som povedala, že nikam nepôjdem, lebo nemám v poriadku papiere a vysvetlila som im počínanie mojej agentúry. Krútili len hlavami, nešli pochopiť tú nezodpovednosť. Dlho ma prehovárali, ale ja som nechcela a povedala som im, že na ošetrenie pôjdem na Slovensku, keď sa vrátim a ukázala som im ako viem šikovne narábať aj s takou rukou. Nemala som problém navariť komplet obed a postarať sa o pána Sturma hoci sedel v invalidnom vozíku a vyžadoval si kompletnú starostlivosť o telo. Nikto nebol spokojný s mojím rozhodnutím, ani sám pán Sturm, ale bola som tvrdohlavá, lebo som vedela, že ak by som tak urobila, skomplikovala by som veľa ľuďom život: Pán Sturm, by musel ísť do krátkodobej opatery, pani Sturmová by sa musela skôr vrátiť, lebo mala prísť nová opatrovateľka z Rumunska, tú by nemal kto zaučiť, moja agentúra by mala poťahovačky, ja by som mohla stratiť prácu...
Desať dní prešlo ako voda a ja som utekala na Slovensku z vlaku rovno na pohotovosť. Ruka bola skutočne zlomená - odlomil sa mi kúsok záprstnej kosti pod malíčkom. Dva mesiace som strávila pripútaná k domu, lebo so skutočnou sadrou na ruke som toho moc nenarobila a keď som sa dozvedela, že po odchode opatrovateľky, ktorá tam vydržala 7 dní, pričom prvé 4 dni len pozerala ako sa to všetko robí, a 3 dni presedela na izbe plačúc, že sa musíť vrátiť domov, tak som si uvedomila zbytočnosť môjho konania, lebo tým bol spečatený osud pána Sturma a ten putoval do domova dôchodcov a ja som prišla o prácu tak, či tak. Jednou rukou som sa snažila potom ťukať na notebooku a hľadať si novú prácu a dostať sa pod agentúru, ktorá je korektná voči svojim zamestatncom. Chvalabohu, zamestnala som sa len čo som bola oslobodená od sadry po niekoľkých rehabilitáciách...
Nuž, milí zamestnanci odchádzajúci do zahraničia za prácou, nože si dajte pozor na tie vaše agentúry, ktoré budú vašimi sprostredkovateľmi a zároveň aj zamestnávateľmi na Slovensku a na tlačivá, ktoré musia byť k dispozícii práve v takej situácii, ako som sa ocitla ja!
A nezabudnite si prečítať diskusiu: Čo ma čaká, keď budem mať v zahraničí úraz.
