Venované tým, čo sa cítia nešťastnými a nepotrebnými

Autor: Karolína Olšavská | 26.5.2011 o 21:37 | (upravené 1.6.2011 o 19:02) Karma článku: 13,19 | Prečítané:  2248x

Čakám  rýchlik na Bratislavu. Predo mnou sa mihne postava muža v šiltovke, ťahajúca za sebou kufor. Na tom by nebolo nič zvláštne, lebo mužov s kuframi sa predsa pohybuje veľa. Lenže tento je výnimočný tým, že napriek tomu, že nesie so sebou náklad, nemá vôbec ruky. Jeho rukávy sú prázdne a nevidím v nich ani zvyšky končatín.  Svoj kufor ťahá za sebou prevesenými remencami cez plecia a hruď. Okrem neho má na sebe aj príručnú tašku. Pozerám sa za ním a neviem si predstaviť ako dokáže žiť a ako zručne musí narábať so všetkým, aby mohol fungovať takto sám. Nikto mu totižto nerobí sprievodcu a on sa predsa pohybuje po stanici tak samostatne, bezproblémovo.

S tichým úžasom hľadím za ním a obdivujem jeho dravosť. Nemôžem ináč nazvať jeho vlastnosť, pretože z neho život priamo žiari. Ešte aj pohľad má krásny, priamy, neuhýbavý, sebavedomý. Pri stretnutiach s podobnými ľuďmi si uvedomujem, aké sú malicherné všelijaké nedostatky ako riedke vlasy, krivý nos, malé prsia, tenké pery, aké sú malicherné nejaké malé trápenia.

Muž s kuframi sa stratil v nedohľadne a ja o chvíľu nasadám do rýchlika na Bratislavu. Rozhodla som sa stráviť aspoň 2 dni s mojou tetou, ktorá žije sama, má 78 rokov a napriek jej veku , si dokáže veľmi čisto udržiavať byt a žije spokojným životom. Pri prežívaní samoty jej pomáha samozrejme viera, návštevy kostola a modlitby. Hoci nemá deti, pohybuje sa okolo nej veľa ľudí (moje sesternice s deťmi a manželmi) . Keď jej treba pomôcť  s niečím, vždy sa nájde niekto, čo jej pomôže s tým, s čím  by si sama rady nedala. Navzdory  operácii srdiečka  je ešte veľmi sebestačná, pohostinná a nekonečne starostlivá. Všetci ju ľúbime. My, jej netere i synovec, ich deti a ich deti. Je pre nás mamou, tetou a jedinečnou osobou, lebo vždy nám dávala veľa lásky a pamätáme na ňu odmalička ako na usmiatu s ustarostenými očami, aby nám dala všetko, čo sme potrebovali.

Nuž, chcela by som jej niečo vrátiť z toho na starosť, a tak sa ponáhľam k nej, aby som jej pomohla s niečím. Nachystala si zoznam prác, jedálniček a čakala.

Och, aké srdečné a vrelé bolo jej objatie a radosť! Nasledovali rozhovory o prežitom. Chcela som jej porozprávať o mojej práci v Berlíne, ale odrazu som si uvedomila, že nemám šancu. Teta sa potrebovala vyrozprávať z toho, čo prežíva ona a to bolo v tejto chvíli oveľa dôležitejšie.

Na poschodí bytovky býva oproti jej bytu mladá rodina, ktorá sa tam nasťahovala, keď si založili rodinu. Majú 2 dcérky vo veku 2 a 3 roky, no a tieto malé jedinečné stvorenia ju chodia navštevovať. Moja teta ich občas postráži mame, keď potrebuje súrne a ona si opatrovanie v danej chvíli doslova užíva.

Tá staršia jej nedávno povedala: - Ty vôbec nie si stará, ty si mladá. No a teta sa samozrejme veľmi potešila tomuto poznaniu.

Alebo jej povedala: - Vieš čo? Keď budeš niekedy hore, tam na obláčiku sedieť, ja prídem a stiahnem ťa za nohu.

No nie je to jedinečné vyznanie lásky? Teta sa dozvedá, že jej sukňa je nejaká mrzká, žeby tam mala mať iné gombíky, nie zelené, ale červené. Dozvedá sa, že cez víkend odchádza ku starej mame a keďže tam budú všetci, bude sa robiť guláš, bude pohoda. Teta sa čuduje nad slovíčkami, ktoré používa malý rozum a teší sa z nich.

P1210100_res.JPG

Príbehov s malými dievčatkami je nesmierne veľa, a tak moja teta rozpráva a rozpráva a ja počúvam a teším sa s ňou.

- Aké je to jedinečné, keď ste tu pre nich a oni pre vás, - hovorím jej, - veď vy, teta, máte veľké šťastie, že ich máte a oni tiež. Ich stará mama by vám mohla závidieť ako si ich tu každý deň užívate, ako vás prídu vyobjímať za kolená, ako sa každý deň môžete s nimi zhovárať o všeličom, ako ich  môžete pozorovať pri ich rozvíjaní, ako sa môžete tešiť z ich nových a nových slovíčok, viet, z ich spontánnych pohladení a žiariacich očí. Mohla by vám závidieť, že ich vidíte rásť, múdrieť, že s nimi môžete spievať, počítať, kresliť si, zhovárať sa o všetkom, čo ich zaujíma.

Teta sa usmiala šťastne a povedala: - Áno, to sú moje životabudiče, tie mi pomáhajú prežiť a sú mojimi slniečkami, čo mi dávajú veľa energie. Pri nich zabúdam na bolesť v kolenách, v chrbte, na všetky trápenia a starosti, ktoré prichádzajú. Som šťastná, že ich mám.

A tak si myslím, že ani ten muž bez rúk nemôže byť celkom sám. Napriek tomu, že sám cestoval. Bol taký čistý, upravený napriek jeho prázdnym rukávom. Zahľadím sa kdesi do diaľky a vidím dom a nejakú dobrú vílu v ňom. Vidím ľudí, ktorí sa okolo neho pohybujú a vidím tam nesmierne veľa lásky a šťastia. Moja predstava sa posúva do  minulosti. Človek bez rúk dostal veľa lásky, aby prežil taký, aký sa možno narodil. Keby ju postrádal, isto by bol len zatrpknutý, nevrlý, smutný.

Na svete je veľa ľudí, čo sú sami. Veľmi trpia samotou. Možno čakajú na návštevu svojich detí, ktoré nemajú čas. Pomaly zatrpknú z čakania, začnú sa ľutovať a vôbec nevedia, že by ich mohol niekto potrebovať. Upadajú do depresie, nechce sa im žiť, necítia sa užitoční a myslia, že život je k nim veľmi krutý, prestávajú si vážiť samých seba a popritom vôbec nevedia, že niekto v ich okolí práve ich potrebuje. Treba len viac otvoriť oči a pozorovať.  Poučená príbehmi ľudí, pozorujem samú seba. V mojom živote som si zakaždým, keď som niekoho stratila, nahradila niekým iným. A tak mám adoptívnych rodičov, adoptívnych súrodencov, adoptívne deti, dokonca vnúčatá. A láska k nim sa nijako nelíši od lásky ku mojim skutočným členom rodiny.

Čo dodať na záver? Som šťastná.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?