Dnes sa mi chcelo zamyslieť sa nad školou a pedagógmi a chcela by som napísať o mojich skúsenostiach s nimi. Stať sa totižto učiteľkou tých najmenších, hoci som dostávala mojich učiteľov do stavov nepríčetnosti, tak to sa aj pre mňa zdá nonsens. V podstate som učiteľov mala rada prísnych, požadovačných a z tých, čo si nevedeli dať rady so žiakmi, som si robila poriadnu srandu. A neznamenali pre mňa nič. Na hodine HV sme hrávali karty, prípadne hru s gumami... pokračovanie článku
...alebo ešte niečo k pracovnému času učiteliek. Ako bývalá riaditeľka MŠ, rada by som sa vyjadrila týmto článkom ku kompetenciám starostov, pretože si myslím, že nebolo poslancami NR schválené všetko tak, akoby malo. Nie všetko funguje podľa predstáv. Ja som si kedysi myslela, že sa všetko uľahčí, lebo keď príkazy budú prichádzať zdola, bude všetko lepšie pre moju materskú školu. Ale to som si len idealizovala. pokračovanie článku
Vídavala som ho často v našej dedine. Bol neustále v pohybe. Stále niečo robil, vymýšľal prácu . Ani neviem, či niekedy len tak sedel. Možno len pri TV, alebo niekde pri vínku, ktoré mal tak veľmi rád. Keď som ho stretla, mala som ho chuť vždy vyobjímať. Bola som mu nekonečne vďačná za rok, ktorý mi obetoval aj s jeho manželkou a dcérami v tých najhorších časoch a neskôr, také ochranné krídla nad mojím celým životom. pokračovanie článku
Moja vnučka nie je síce rodenou Taliankou, ale jazyk už ovláda skvele, lebo býva v Taliansku v neveľkej dedinke a navštevuje 3.ročník základnej školy. Jej otčim je pre ňu životne dôležitý človek, veľmi milý s mäkkým srdcom, ale neraz ju vyobracia všelijakými podpichovacími rečičkami. Občas jej príde veľmi ľúto, ale keď som toho svedkom, vždy jej poradím, že na každú jeho vetu by som si našla parádnu odpoveď a potom by sme sa zasmiali spoločne. pokračovanie článku
Napriek tomu, že som zmenila svoje povolanie z učiteľky MŠ na opatrovateľku seniorov, bývam často mysľou aj pri deťoch. Občas si prezriem stránky materských škôl a vidím za nimi čas, ktorý strávia učiteľky, aby zorganizovali všetky zverejnené akcie. Kochám sa nimi, lebo mi pripomínajú detský úsmev, žiariace oči, hrdosť rodičov... Ale zaspomínam si aj na časy, kedy sme prešli pod obec. Bola som do istej miery s tým spokojná, lebo ako nadriadená som nemusela potom behať do mesta s rôznymi dokumentmi, ako to bývalo isté obdobie. Avšak, ak preberie človek neznalý práce materskej školy zodpovednosť, napriek tomu, že je starosta a váš zamestnávateľ, môže sa stať, že nebude rozumieť vašej práci ani potrebám nikdy. Neprešiel praxou a tak nemôže nikdy vedieť, čo taká práca obnáša. pokračovanie článku
...alebo Čomu učíme deti? Keď som začala pracovať ako učiteľka materskej školy za socializmu, stalo sa mi, že keď bol sviatok MDŽ, prinieslo mi dieťa kávu a bonboniéru. No a toto som ja zo srdca neznášala. Priznám sa, že som v živote v nemocnici nedala nikomu nič podobné a pre mňa tento akt bol cudzí. Nie žeby som nebola vďačná, jednoducho som to nemala v krvi a nevedela som to ani len podať. Napriek tomu som osobne nezažila v nemocniciach zlý prístup počas operácií ani po nich a vždy som sa snažila vyjadriť vďaku slovom, prípadne napísaním pár pochvalných slov do knihy v nemocnici, prípadne neskôr na internet. Mala som pocit, že každý máme svoju prácu zaplatenú svojím platom a pozornosť mi prichodila, akoby môj vzťah k deťom bol kupovaný. pokračovanie článku
07.04.2012 - veľkonočná sobota Emilie mala už od šiestej rána starosti s varením údeného mäsa, ktoré malo vychladnúť doobeda, aby ho vložila s ostatným jedlom do košíka prikryla veľkonočnou prikrývkou a odviezla sa s ním do kostola na posvätenie. Do košíka vkladala potom šunku, klobásky, farebné na tvrdo uvarené vajíčka a tradičnú rakúsku bábovku, bez ktorej ona nezačína deň. pokračovanie článku
Pri písaní článku o tom, ako sa kúpala vo vani Emilie, spomenula som si na jeden príbeh z Berlína, ktorý mi rozprávala upratovačka Sturmovcov- Boženka a jej zas pani Sturmová. Bol to veľmi dramatický príbeh a pravdu povediac nechcela by som sa nikdy ocitnúť v tejto situácii, avšak nikdy nevieme dopredu, čo sa nám môže stať. pokračovanie článku
(Poznámka: Tento článok neodporúčam čítať ľuďom, ktorí považujú písanie o kúpaní takmer 86- ročnej babičky vo vani za trápne a smiešne). Dnes mala Emilie viac problémov, ale len o jednom som sa rozhodla napísať. Ako sa blížil večer, začala sa zaoberať myšlienkou, že vykúpať sa musí zajtra pred obedom (hoci vždy sa kúpe okolo štvrtej poobede), lebo po obede sa ide s košíkom jedla na posvätenie do kostola a neskôr, že nebude mať jej dcéra čas. Vlastne chcela ísť čistá aj s jedlom. Zavolala dcére, či by... pokračovanie článku
Babička Emilie čakala cez víkend návštevu - syna a dcéru a ako vždy im upiekla ich obľúbenú bábovku z detstva. Vždy sa na ňu tešia, lebo bábovka od ich mamy z tohto obdobia je isto nezabudnuteľná. Ponúkam recept milovníkom sladkých dobrôt: pokračovanie článku
Niekedy prídu do materskej školy deti, ktoré vôbec nemajú problém s adaptáciou. Oni doslova čakajú, kedy sa do nej dostanú. Pracovala som vtedy v susednej dedine a s deťmi sme chodievali na prechádzku. Prechádzali sme vždy okolo istého domu a už pri bráne nás čakalo dievčatko Martinka. Bolo to nádherné dievčatko s krásnymi hnedými očkami, z ktorých sa zračila veľká múdrosť, napriek jej veku - mala len necelé 3 roky. Občas sme sa zastavili, zaspievali sme jej pesničku, čo sme sa naučili a Martinka nám tiež niečo zarecitovala a tak išiel čas... pokračovanie článku
Občas som dostala otázku: Ako môžeš mať rada tých „zbojníkov"? A ja som povedala: - Lebo tí „zbojníci" majú v sebe veľa dobra, napriek tomu, že navonok pôsobia zlým dojmom. Ten získali z okolia, ktoré ich takto vyformovalo. Mohli to byť rodičia, starší kamaráti z ulice a ak ich budem odsudzovať, nedám im šancu. Oni musia vedieť, že im verím, že ich mám rada takých akí sú, že chápem to, čo cítia. pokračovanie článku
Ani ja som nebola jednotka. Napriek tomu, že som mala deti veľmi rada, nie všetky mňa „museli". Sympatie, či antipatie niekedy závisia od veľa príčin. Dieťaťu sa nemusí pozdávať moja farba vlasov, tvár, moje spôsoby. Počas adaptácie získať si dieťa, ktorému som od samého začiatku nesympatická, tak to je tvrdý oriešok. pokračovanie článku
Znie to asi neuveriteľne, ale počas mojej praxe som v materskej škole zažila aj šikanovanie. Obyčajne tí, čo ju robia nejakým spôsobom trpia, niečo im chýba. Obeťami sa stávajú deti, ktoré sa od iných trošku odlišujú. pokračovanie článku
Počas mojej práce s deťmi v materskej škole sa mi stávalo, že mi niektorý z rodičov povedal: - Počúvajte, neviete prečo moje dieťa nemá rado vašu kolegyňu? Keď má ona rannú službu, nechce ísť do škôlky a plače. Pravdu povediac, mohlo by mi to lichotiť, ale mne to padlo veľmi zle. Kolegyňu som mala rada, bola veľmi milá, pre deti robila čo mohla a všelijaké zábavné veci pre deti si pripravovala doma. Bola to kolegyňa pre mňa jednoducho na jednotku. pokračovanie článku
Raz som prišla do práce a malý škôlkár sa mi zdôveril, že teta Lenka (učiteľka) sa na neho veľmi nahnevala. Nepamätám sa prečo to už bolo, ale pamätám sa na to, ako ho to veľmi mrzelo a nevedel, čo urobiť. pokračovanie článku
Bol krásny slnečný jarný deň a my sme sa s deťmi vybrali do záhrady. Pobyt v nej deti mali veľmi radi. Pociťovali tam voľnosť a neboli také riadené nami učiteľkami, hoci podľa príkazu sme mali spĺňať ďalšie naplánované úlohy . Tieto som ja nikdy neuznávala. Samozrejme som príkazy nariadené školstvom porušovala tým, ale deťom som radšej dávala voľnosť na sebarealizáciu, pravdaže pod mojím dozorom. Boli totižto riadené od samého rána a v tej dobe sme mali dve zamestnania za sebou ( v čase od 8. - 10. hodiny a medzitým ešte rozcvička a desiata). A to bolo náročné na deti, keďže museli spĺňať len to, čo som im ja podsúvala. Fakt neviem, kto tento systém mohol vymyslieť! pokračovanie článku
V materskej škole som spoznala deti vystrašené, utiahnuté, jemné, inteligentné, postihnuté, živé, veselé, smutné... Všetky som ľúbila. Veľmi. Aj „zbojníkov". Tých vždy o trošku viac ako ostatných. Ale len o trošku :-) pokračovanie článku
Pri spomienkach na adaptáciu detí mi prišla na um jedna príliš úzkostlivá mamička a jej dieťa, ktoré malo tiež problém s adaptáciou. pokračovanie článku
Je naozaj veľké šťastie pre učiteľku materskej školy, keď začína školský rok a jej deti neplačú. Najmä v triede s počtom 24 a práve pribudlo nových napríklad 5 - 6 detí. V tom horšom prípade celá trieda. Potom to už nie je mono, ale duo, trio, atď. Chce to učiteľku s poriadnymi nervami a láskavým prístupom. pokračovanie článku
Nekričte, keď sa hneváte na svoje deti, alebo vašich starých rodičov (starí ľudia sú ako deti) :-).Oni vám vtedy vôbec nerozumejú a vôbec nevedia, prečo sa hneváte až tak veľmi. Krik je zbytočný. pokračovanie článku
Dnes som sa rozprávala prostredníctvom Skype s jednou mamičkou zo Slovenska, ktorá mi vyrozpráva jej zážitky s prijatím jej dieťaťa do materskej školy. Keď som sa zamyslela nad jej skúsenosťou, pomyslela som si, že by nebolo zlé podeliť sa s tým aj v článku. pokračovanie článku
Dnes mi Emilie pripravila jej obľúbeného Kaiserschmana, ako som ju počula povedať, ale som mala počuť „Kaiserschmarren". Je to sladké jedlo, mne chutí, takže, ak budete mať aj vy naň chuť, môžete si ho podľa návodu urobiť. pokračovanie článku
Emilie opustil hnev pre včerajší deň, len čo sa zobudila z popoludňajšieho spánku. Na večeru mi ešte ponúkla kúsok šunky z obeda, ale už nevydierala. Akurát, chcela vedieť prečo som sa dala na dráhu "vegetariánstva". pokračovanie článku
Dnes som chcela Emilie pripraviť na desiatu jablko. Tie, napriek cene, nie sú chutné, nuž som sa jej spýtala, či si dá rajbané s mrkvou. Povedala, že nie. Nenúkala som jej viac, lebo som presne vedela, čo sa stane. pokračovanie článku
Dnes som dostala zaujímavú ponuku. S Emilie sme hrali karty a ona sa ma pýta: -Karolína, nechceš byť v Rakúsku a byť tu ako doma? Pravdu povediac nerozumela som celkom ako to myslí, ale odpovedala som: - Emilie, ja sa tu cítim stále ako doma. Od samého začiatku. pokračovanie článku
Babičku Emilie si v jej chorobe veľmi vážim, pretože som v cudzej krajine a občas sa dostaneme do ošemetnej situácie. Nedávno niečo hľadala a nemohla to nájsť. Všimla som si ako chodí, rozmýšľa, nič nehovorí a asi po 5 minútach prišla za mnou a opýtala sa: Počuj, Karolína, nevieš kde je môj kľúč od kasy? pokračovanie článku
Pondelok - 5.marca 2012 Dnes sme sa s Emilie zúčastnili omše, kde okrem svätého prijímania boli ľudia pomazaní olejom na čelo. Nerozumiem týmto veciam a preto píšem len tak, ako to vidím mojimi očami. Bola som zvedavá na ich stretnutia, ktoré sa konajú raz do mesiaca na fare. Ľudia napečú koláče, prinesú na faru a po omši sa tam stretnú pri káve a koláčiku. pokračovanie článku
Preto. Prečo preto? Lebo. Lebo mám jednu známu a tá sa mi raz posťažovala: -Vieš, čo, Karolína, som už pekných pár rokov vydatá, mám svokru, ktorú mám rada, ale ona mňa nie. Chcela by som sa s ňou zblížiť, ale ona mňa „nemusí". Nevieš mi poradiť ako na to? pokračovanie článku
Nedeľa - 04.03.2012 Dnes sme sa vybrali s Emilie do kostola. Vlastne prišla po nás jej dcéra na aute. Už včera sa rozprávali, či pôjde kostola, či ju treba odviezť. Emilie pritom nezabudla povedať: - Pôjde aj Karolína. Dcéra sa pozrela na mňa a povedala: - No, ak Karolína nechce, vôbec nemusí ísť. Len ak chce. pokračovanie článku
Dnes som zosmutnela. Dcéra moje rozprávkovej babičky Emilie, ktorú opatrujem, sa strašne nahnevala. V podstate ani neviem prečo, hoci sa mi každá snažila vysvetliť prečo. Nerozumela som. Alebo lepšie povedané pár veciam áno, ale tú podstatu nechápem, lebo sa jedná len o hlúposti. Výsledok: Emilie je dezorientovaná už 2. deň, hľadá svoju izbu a cíti sa ako malé dieťa s veľkou fóbiou. Cítim jej pocity a tak sme smutné obidve, napriek tomu, že dnes sme boli na dôchodcovskom stretnutí a Emilie vyzerala veľmi dobre. pokračovanie článku
Tento týždeň nám prišlo ročné vyúčtovanie za elektriku. S manželom sme sa tešili na preplatok, lebo minulý rok nám vrátili 18,45 Eur a teraz sme minuli len o jednu kWh viac. Po otvorení faktúry sme boli však nemilo prekvapení. Prišiel nám totižto nedoplatok 15 Eur. Keď som si porovnávala faktúru z minulého roka, všimla som si že najväčší rozdiel je v tarife za prevádzkovanie systému a v odvode efektívnej sadzby NJF a spolu šlo o zvýšenú sumu na 33,57 Eur. pokračovanie článku
Som človek, ktorý má rád ľudí, no srdcu bližšie sú mi deti a starší ľudia ako som ja.
